Dobro nuda. Koho zaujíma? Dobrý film, dobrá kniha, dobrý obraz – všetko je o tom, že niečo nefunguje. Že do počiatočného dobra, alebo dobrého úmyslu sa miesi zlo. Zlo s ľudskou, anjelskou, aj diabolskou tvárou. Zlo dočasné aj trvalé.

A je to tu. Ono to fakt prišlo. Mám presne ten pocit, ako keď som uzavrela svoju prvú nahrávaciu zmluvu na svoju prvú platňu. Ten pocit, ze sa zasa mám prezentovať, svojou kreativitou, svojimi schopnosťami a zručnosťami.

Včera som od svojich kamarátov Danušky a Andreja dostala úžasný starý písací stroj. Volá sa Hermes Baby. Je maličký, kufríkový, v krásnom koženom púzdre a funguje. Hneď som na ňom napísala pár riadkov a na moment som sa presunula v čase, niekde do puberty.

Tajne som dúfala, že mi to ten komunistický teror uľahčí. Že sa mi bude ľahšie odchádzať.

Nad pakistanskými horami, tak vysoko, že ich zo zeme nie je vidieť ani počuť, lietajú lietadlá bez pilotov a predsa nie bez pilotov. Ich piloti sedia v klimatizovanom centre kdesi v Nevade či v Langley v USA, pred sebou majú obrazovky, na ktorých je to, čo vidia oči – kamery lietadla a v rukách nie knipel lietadla, ale joysticky a lietadlá nad pakistanskými horami robia presne to, čo im ich ruky povedia.

Pamätám si, že keď som bola dieťa, ujo autobusár bol hrdina. Ktorýkoľvek autobusár (samozrejme spolu so smetiarmi, vezúcimi sa vzadu na smetiarskom aute, hasičmi a kominármi...). Kto je autobusár dnes? Chudák.

Prvým vrcholom cyklistickej sezóny bude tento rok prestížna Tour de France. Oči slovenských fanúšikov sa znova budú upierať na Petra Sagana, ktorý bude bojovať už o svoj siedmy zelený dres. Zaujímavý bude aj boj o žltý dres, v pelotóne sa totiž nenachádza vyslovený favorit.

Celý čas som si to predstavovala. Celé tie roky, čo cestujem a žijem všade, len nie doma, som si predstavovala, ako by to všetko videli moji rodičia. Híkali by úžasom, alebo by dostali kultúrny šok?

„My mouth is dry like Ghandi’s flip-flops!“ hovorievajú Angličania, keď pociťujú smäd. S ich suchým humorom, ktorý sa ani za 500 rokov ich kolonizácie na Indov nenalepil a nevykrivil im tie detské úsmevy.

Na Blízkom východe, myslím, že to bol Dubaj, otvárajú nový študijný odbor. Môžete študovať, ako sa stať influencerom. Normálne na výške. „Čoho sme sa to dožili?“ zišlo mi na um ako prvé.