Na stránkach Štátneho pedagogického ústavu sa objavil Štátny vzdelávací program. Konečne! Konečne, pretože september je za dverami a ak chceme na školách pripraviť školské vzdelávacie programy, tak je každý deň drahý. Máme sa však na čo tešiť?

V roku 1989 som si myslela, že už nezažijem Prvý máj. Taký aký sme ho poznali. Omyl. Dnes je prvý máj a vyzerá tak isto. Ľudia sú čierni, ale vlajky sú stále rovnako červené. Maoisti vyhrali voľby. Keďže sedia v parlamente, aspoň už nestrašia po horách a nevyberajú turistov. Nepálci im veria. Takmer všetci.

Predsedu vlády znepokojili správy o veľkých výkyvoch na finančnom trhu a ich možnom vplyve na dôchodkové fondy. Poistenci by mali druhý pilier súkromného sporenia radšej rýchlo opustiť.

Vyrovnaný rozpočet by sme mali mať v priebehu troch rokov. Kto by toto na Fica povedal?

Jedinou mínou na ceste vstupu Slovenska do eurozóny zostáva verdikt Európskej komisie ohľadom udržateľnosti plnení maastrichtských kritérií, konkrétne inflačného. Všetky formálne kritériá sme už splnili, tak v čom by mal byť problém?

Fotografie umelcov sú samostatnou umeleckou disciplínou, veľmi náročnou, ale zábavnou. Náročnou preto, lebo umelci majú umelecké cítenie, a preto chcú byť zachytení s umeleckým citom.

„Okamžiky, kdy nastane takové ticho – v nás a kolem nás -, až máme dojem, že slyšíme tajný tikot mechanismu světa.“ Touto vetou napísanou v roku 1943 sa začínajú dvojzväzkové, takmer tisícstranové denníkové zápisky košického rodáka Sándora Máraia, ktoré v edícii Paměť vydala pražská Academia.

Ak je niekde problém, z ktorého cestu von nevidno, máme sklon tváriť sa, že neexistuje, alebo ak existuje, nie je vlastne náš, ale je to problém niekoho iného. Veľká časť slovenských Rómov má problém a sami sú pre zvyšok spoločnosti problémom, z ktorého cestu von nevidno.

Keď som bola malá, mama mi vravievala, aby som nebola taká „negatívna“, lebo vraj ľudia nechcú byť v prítomnosti negatívnych ľudí. Celkom som vtedy nevedela, ako to myslí, ten negativizmus.

Malo ísť o