Neďaleko môjho domu v Nepále je park. Je celý oplotený tehlovým múrom. Vchod je zdola od hlavnej cesty. Vstupné je len 2 rupie, vnútri je čisto, sú tam kvetinky, fontánky, hinduistický aj buddhistický chrám a nádrž s rybami. Dokonca aj výborný bazén, poriadne vychlórovaná päťdesiatka. Jediný problém parku je v tom, že my, a tisíce ďalších, bývame nad ním.

Tajomné kávičky, kuloárne rokovania a dohadovanie prekvapivých koalícií, to všetko sa konečne skončilo. A s akým výsledkom?

Všetky zlaté horúčky druhej polovice 19. storočia mali podobný priebeh. Niekto objavil viac či menej náhodne zlatonosnú rieku a ten objav prilákal desiatky až stovky tisícov ďalších ľudí. Odkiaľ sa tam vzali tí ľudia, je vcelku jasné. Ale odkiaľ sa tam vzalo to zlato?

Stalo sa, čo sa stalo. Ale len čas ukáže, či bol celý projekt zmysluplný a či sa ujal. Viem si predstaviť, že by to mohlo fungovať. Ale aj signál, ktorý vyslala protistrana, vnímam ako zaujímavý. Celé je to o prioritách.

Nech mi to čerství držitelia titulu Los Campeones del Mundo prepáčia, ale moje rozprávanie nebude v prvom rade o južnej Afrike. Reč bude hlavne o jednej španielskej dŕžave práve na opačnom konci čierneho kontinentu.

Šesť rokov pracuje v jednej z najnebezpečnejších krajín, kde ako Slovák vedie pobočku medzinárodnej firmy. Vlani Taliban uniesol a zavraždil jeho kolegu, poľského inžiniera Piotra Stanczaka. Napriek všetkému však v Pakistane ostáva a hovorí o ňom so zaujatím. Ivan Vrubel.

Najnovší román Michala Hvoreckého Dunaj v Amerike nepotešil ani neprekvapil. Najnovšia kniha príbehov Pištu Vandala Pekelná muzika potešila a prekvapila. Dajú sa tie dve knihy vôbec porovnať?

Je ťažké priznať si to, ale nedá sa to vyvrátiť. Civilizácia, viera, právo k nám prichádzali zo Západu – a to pre celú strednú Európu znamená z Nemecka.

Alexander Solženicyn v knihe Súostrovie Gulag opisuje nasledovný príbeh. Na severe Ruska bol starý kláštor, kde oddávna žili pravoslávni mnísi. K tomuto kláštoru patrilo veľké jazero, kde mnísi chovali ryby, ktoré boli zvláštnosťou v celom Rusku.

Trikrát o násilí, ktoré pohlo dejinami. Obete Krvavej nedele v Londonderry sa dočkali rehabilitácie. Zločiny komunizmu v Litve boli "zrovnoprávnené" so zločinmi fašizmu. A do zabudnutia neupadlo ani prvé veľké povstanie proti komunizmu v bývalej NDR.