Spolkový snem schválil obrovskou väčšinou posilnenie Európskeho fondu finančnej stability. Nepomohol na slovenské pomery ani neobvyklý vstup Richarda Sulíka do nemeckej debaty. Pozornosť Európy sa tak pomaly obracia na váhajúcu Bratislavu.

Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.

Fanúšikovia, fanovia, nerdi, geekovia, otaku, trekkies, trekkers, questers, kartičkári, scifisti, mangáči, a tak ďalej, majú mnoho rôznych mien, žiadne nie je dostatočne široké, aby ich zastrešilo všetkých. Navzájom sa nikdy nezhodnú, ale rozumejú si lepšie, ako s tými zvonku.

Jedenásteho septembra pred desiatimi rokmi som si urobil také malé súkromné preteky cez polovicu Slovenska. Až skoro niekde pod Tatrami sa konalo prvé spoločné cvičenie českej a slovenskej armády od rozpadu federácie, čo bola pre čerstvého stáleho spravodajcu na Slovensku a na okolí téma na veľkú reportáž.

Je to malá irónia našich dejín. Sme národom, ktorému chýba otec. Česi majú svojho tatíčka, my sme ho neprijali. Maďari majú svojho kráľa -svätca, my sme na neho zabudli.

Prvý skutočný dotyk s hudbou bol v druhom alebo treťom ročníku ZŠ, keď som dostal so sestrou kotúčový magnetofón. Šiel som k sesternici, ktorá mala, tiež na kotúčaku, nahrané pesničky The Beatles. Keďže žiadne prepojovacie šnúry neexistovali, priložil som mikrofón k jej reprákom a nahral som si Revolution a spol. Nahrávka bola príšerná, ale počúval som ju do nemoty, až kým sa páska nezodrala.

Tak ako módni štylisti žiadajú, aby napríklad biele ponožky v letných sandáloch boli zakázané zo zákona a prísne trestané, niečo podobné existuje aj pri varení. Ak chcete uviesť kuchára do pomykova, podarujte mu polmetrovú cuketu.

Tohoročná víťazka literárnej súťaže Anasoft Litera Monika Kompaníková žije v Pezinku, má dve malé deti, takže písať môže len po večeroch, keď spia. Novú knihu nepíše, ešte stále má prácu s predošlou, Piata loď.

Nedávne zabitie bývalého líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího – a najmä jeho spôsob – ako aj nedávne zabitia Usamu bin Ládina v Pakistane či al-Awlakiho v Jemene, alebo aj už takmer šesť rokov stará poprava Saddáma Husajna nútia k otázke: mali sme právo takto ich zabiť?

Riaditeľka SNG Alexandra Kusá netušila, že väčšina manažérskej práce bude obnášať  riešenie problémov, ako sú cena elektriny či kto z kolegov má väčší katalóg. Našťastie okrem toho učí na katedre dejín umenia, píše odborné prezentácie a texty do katalógov a pripravuje výstavu umenia socialistického realizmu.