Začínali ako hip-hopová skupina, ale dnes si už hovoria len hudobná skupina. A.M.O. vydávajú nový album Positive, ktorým sa odkláňajú od tradičného hip-hopu k novým žánrom. O tejto zmene nám povedali viac jej členovia, raperi Moe a Opak.

Dva týždne po nerozumnom páde vlády je ešte málo na odstup, ale už dosť na prvé odhady strát a ranených. Aká je súčasnosť, a teda aj budúcnosť reformného, nesocialistického Slovenska?

napadlo mě při čtení o slovenské krizi. Pod Tatrami padla vláda, a to je větší bouřka než holandský a finský kompromis s euroskeptiky, které tamní vlády umí vtělit do politického procesu. Slovenská koaliční trojka, nepochybně zastrašená (stačí si přečíst tři týdny starý trapný rozhovor s financministrem Miklošem v českých lidovkách, kde chybu s přijetím eura nepřizná a Slováky straší), tohle neuměla, přestože možností měla několik. Natruc postavila všechno na hranu – a padla. Dobře ji tak, když je hloupá!

Malá krajina, ktorá svoju pôdu vyrvala prírode, bojuje osemdesiat rokov o prežitie, hoci všetko je zdanlivo proti nej. Je obklopená nepriateľmi odhodlanými zničiť ju, no má najmodernejšiu armádu na svete a vďaka nej ich poráža.

Niet takého brlohu na svete, aby schoval darebáka. Spáchaj zločin a zem bude zo skla. Toho sa drží každé malé dieťa. Rodíme sa na tento svet ako Emersonovi idealisti. Aj moja Hana.

Štáty mali problémy s dlhmi pred tisíckami, aj dvoma stovkami rokov. Niekedy tie problémy zvládli, inokedy nie. Aké je poučenie z dejín?

Koncom 19. storočia začala na Slovensku dozrievať generácia politikov, ktorá už mala dosť pasivity martinských bardov okolo Vajanského a namiesto večného čakania na spásu z Ruska začala poškuľovať skôr po Prahe.

Aj malý pes dokáže v tvojej posteli zaujať takú polohu, aby pre teba prakticky nezostalo žiadne miesto. Varovala ma už v útlom detstve moja mama a ako obyčajne, mala pravdu.

Keď som mal asi osem rokov, môj o sedem rokov starší brat doniesol domov nahrávku Louisa Armstronga. Povedal mi, že je to černoch, trubkár, a ak chcem hrať na trúbke, mám ho počúvať.

Kde je vlastne to šťastie? Prečo sa nedá lokalizovať? Prečo sa nedá naplánovať? Alebo aspoň kúpiť, či vybártrovať? Sedím na letisku, idem do Nepálu a mnohým doma na Slovensku sa zdá, že to mám vyhraté. Že mám šťastie zabezpečené. Že pri mojom spôsobe života to jednoducho nemôže byť inak.