Ku Kchaj-laj, manželka zosadeného vysokopostaveného čínskeho politika Po Si-laja, bola minulý mesiac odsúdená za vraždu britského podnikateľa Neila Heywooda. Podľa viacerých médií bol tento proces naaranžovaný tak, aby zakryl vážnejšie zločiny. Ku a jej manžel údajne v spolupráci s Heywoodom obchodovali s ľudskými orgánmi a s mŕtvymi telami politických väzňov.

Na malej železničnej stanici začína život od skorého rána. Študenti v upätých uniformách prídu a odídu a predavač novín ponúka nudnú Granma deň čo deň. Obaly po orieškoch, predavači nápojov a pár tvárí, ktoré spali len na kartónoch na zemi. Mohla by to byť stanica kdekoľvek na svete. Chýba tu len jedna vec. Koľaje sú prázdne, žiadna lokomotíva ani žiadny zvuk pištiaci kdesi v diaľke. Potom príde opustený vagón s iniciálkami DB (Deutsche Bahn). Pasažieri s nechuťou nastúpia. Situáciu nezachráni ani úsmev mávajúceho dieťaťa z ktoréhosi okienka.

Potrebujeme len olej, vaječný žĺtok, ocot, citrónovú šťavu, horčicu, soľ, korenie a trpezlivosť. Spojením týchto jednoduchých ingrediencií vznikne lahodná emulzia, ktorú pozná skoro každý človek na svete. A ten si už bez majonézy ani nevieme predstaviť.

Mám pocit, akoby som to už zažila. Je to ako permanentné déjà vu. Všetky tie frázy, sťažnosti a situácie sa ustavične opakujú. Aj dnes na obed som na ulici počula slová, ktoré boli priam identické s tými spred dvadsiatich rokov. Aj ten dlhý rad u mäsiara bola rovnako dlhý ako v roku 1994 alebo 2002. Znie to neuveriteľne, ale človek má pocit, akoby sa vracal a všetko to už zažil. Znovu a znovu. Jednou z tých opakujúcich sa scén je zháňanie jedla a potravín, základných vecí. Trocha oleja, jeden balíček párkov či kus mydla.

V júni minulého roku zaznelo na železničnej stanici v Štúrove hlásenie o príchode rýchlika aj po maďarsky. Maďarské hlásenie bolo dielom hnutia za Dvojjazyčné Južné Slovensko. Svojou akciou chceli upozorniť na ignorovanie jazykov menšín v železničnej doprave. Všetky nápisy na staniciach sú totiž len v slovenčine, aj v obciach s výraznou prevahou maďarského obyvateľstva.

Chrámy božie ako sklady, sýpky, stajne, továrne, telocvične alebo plavárne. Dejiny európskych kostolov sú ozaj rozmanité. Dnes s úbytkom kresťanov zanikajú aj sakrálne stavby. Tento smutný trend k nám prichádza zo Západu. Čo s tým? Príklady so Spiša a z Gemera slúžia ako memento.

Slovenské sčítanie ľudu má celkom slušnú šancu skončiť sa fiaskom. Odstupovanie komisárov, ktorým občania odmietajú otvárať, je komickou medzihrou, po ktorej by malo nasledovať odstupovanie zodpovedných. Problémom nie je to, že by toto sčítanie bolo väčšmi orwellovské ako iné v EÚ. Azda aj naopak, číselný kód poskytuje ozaj väčšiu anonymitu – respektíve, aspoň taký pocit – ako meno, priezvisko, rodné číslo, čo je realita napríklad v Česku.


Po nohe mi stiekla kvapka, až dole ku členku. Musela som robiť akrobatické piruety, len aby som ju dostala až do topánky, aby sa mi spolužiaci nesmiali. Moja rodina mala celé mesiace na varenie len minerálny olej. Aj to vďaka známemu z lekárne, ktorý ho tajne získaval v práci.

Čo si bývalý policajt Branislav Diďák (SPOLU – občianska demokracia) myslí o kauze Threema? Ako to, že toxickú komunikáciu medzi Jankovskou a Kočnerom polícia neodhalila skôr? Koľko ľudí treba na veľkú zmenu v polícii? Čo sa stane s policajtmi, ktorí porušili prísahu a spolupracovali s mafiou?

Niekto má rád dychovku, iný džez, ďalší sa zas rozplýva nad krásou fúgy či Mahlerovými symfóniami. Jednoducho, každý sme iný a to je dobre.