V Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislava možno v týchto dňoch vidieť pozoruhodné a atraktívne Poklady secesie. Je sa na čo pozerať.

Keď pred dvanástimi rokmi zomrel český rocker Mejla Hlavsa zo skupiny The Plastic People Of The Universe, všimli si toho aj zahraničné médiá. Z ich nekrológu jasne vyplývalo, že odišiel človek, ktorý nebol dôležitý len pre československú hudobnú scénu, ale pre celý svet.

Cena Oskára Čepana (COČ) je už „dospelá“ – má osemnásť rokov. Aktuálne prebieha v Pisztoryho paláci v Bratislave výstava tohtoročných štyroch finalistov, kde bude 10. októbra vyhlásený aktuálny víťaz či víťazka.

Traja režiséri, Peter Kerekes, Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík nakrútili dokumentárny film o troch mužoch, ktorí na sklonku socializmu bojovali proti režimu bombami a zbraňami. Nazvali ho Zamatoví teroristi.

Poľská ľudovodemokratická republika bol právny a slobodný štát. Politici sa snažili zabezpečiť obyvateľom dobrý život, osobitne dbali na katolíckych kňazov. O ich bezpečnosť sa starala ŠtB. Keď na Petrovom stolci zasadol Karol Wojtyla, vlády ľudového Poľska sa snažili o jeho ochranu. S týmto cieľom dostal zadanie aj Tomasz Turowski, agent PĽR a oficiálne jezuitský klerik, ktorý sa tri roky láskyplne staral o iných poľských duchovných.

Len dve a pol hodiny cesty (asi 200 km, na kanadské vzdialenosti teda za rohom) z Ottawy na východ leží najväčšie mesto Québecu – Montreal. Oproti hlavnému mestu Kanady je to trocha iný svet. Až do polovice októbra býva zvyčajne v Kanade nádherná a teplá jeseň, keď môžete obdivovať farebnú škálu miestnych javorov. Má ich aj toto veľkomesto.Montreal totiž veľkomestom naozaj je, na rozdiel od Ottawy, ktorá je rozťahaná, ale veľkomestského ducha nemá. Nájdete tam mrakodrapy v centre, starý prístav s historickými budovami, množstvom parkov, galérií, múzeí a dosť etnicky aj jazykovo zmiešaných štvrtí s osobitným charakterom.

Keďže som v tejto časti Brooklynu prvýkrát a nechtiac som si vypočul ich rozhovor, s decentným odstupom ich sledujem. Odbočíme (najprv oni a po nich ja) na Gold Street, potom na Sands Street a všetko je jasné. Commodore Barry Park síce ešte nevidíme, ale AfroPunk Festival už počujeme. Nad pokojnými basovými bítmi sa ozývajú chaotické škreky gitarových efektov, z čoho je jasné, že festivalový areál je už otvorený, znie v ňom tanečná hudba, kým na dvoch pódiách zároveň prebiehajú zvukové skúšky kapiel.

Prosím, neignorujte toto varovanie. Utekajte do stánku a kúpte .týždeň aspoň siedmim svojim známym. Inak sa vám stane nešťastie. Svet internetových hoaxov je na prvý pohľad neškodná zábava, v skutočnosti je zneužívaný na manipuláciu verejnej mienky.

Majú dejiny vždy zmysel? Nemáme azda dosť príkladov nezmyselných vojen a nezmyselných obetí? Kedysi o tom písal Milan Kundera. V Neznesiteľnej ľahkosti bytia pripomenul príklad vojny, ktorú proti sebe v dávnej minulosti viedli dva černošské kmene. Kunderovu metaforu, obávam sa, možno dokonale použiť aj pri opise konfliktov v Sýrii a Egypte.

Hoci britskí zákonodarcovia pribrzdili Davida Camerona v odhodlaní zaútočiť na Sýriu, v čase našej uzávierky sa zdalo, že USA sú pripravené na rýchlu vojenskú akciu. Dôvodom bol čierny 21. august – teda silné podozrenie, že Assadov režim použil zakázaný jedovatý plyn, ktorý zabil stovky ľudí vrátane detí.