Dňa 20. septembra to bolo 11 rokov, čo zomrel jeden z desiatky najlepších matematikov 20. storočia Paul Erdős. Spomienkové články sa píšu pri okrúhlych výročiach, avšak Erdősovou najväčšou láskou boli prvočísla...

Štvrtý december 2007 bol smutným dňom slovenskej demokracie: Ústavný súd totiž vo svojej najdôležitejšej kauze rozhodol protiústavným spôsobom!

Jean-Paul Sartre ukázal človeka ako bytosť beznádejne uväznenú. Svoj smutný obraz človeka zhrnul výrokom: Peklo, to sú tí druhí. Keďže je človek pre človeka peklom, peklo je všade, neexistuje východ, dvere sú zavreté.

Všetko, čo o sebe za posledné dni povedali Fico s Mečiarom, bolo známe už dávno. Keď predseda vlády nahnevane odmietal „zlodejiny“ Mečiarových ľudí na pozemkovom fonde, bol to predsa už len odlesk slávnych afér Rezešovcov a ďalších „poctivých podnikateľov-mečiarovcov“, ako si tu Rodina vtedy hovorila.

Francúzi sú na štrajky zvyknutí. Keď 14. novembra vyhlásili zamestnanci francúzskych spoločností prevádzkujúcich verejnú dopravu štrajk na protest proti reformám prezidenta Sarkozyho, prispôsobili sa. Iné im ani nezostávalo:

Sudánsky súd odsúdil britskú učiteľku Gillian Gibbonsovú na pätnásť dní väzenia a vyhostenie z krajiny, pretože vraj šírila nenávisť k islamu. Gibbonsovej pôvodne hrozilo 40 rán bičom a pokuta.

Keňa je úžasná krajina. V situácii, keď sa dostala do povedomia pre kruté násilnosti, to možno znie absurdne. Ale človek si túto krajinu rýchlo obľúbi pre usmiatych ľudí, ktorí, hoci veľa nemajú, vedia sa tešiť. A niekedy stačí naozaj málo, aby tí najchudobnejší dostali šancu na dôstojnejší život: založili si malý obchodík a deti aby chodili do školy.

Keď sa povie „Spravodliví medzi národmi,“ zídu človeku na um príbehy ľudí, ktorí vďaka svojej statočnosti či ochote riskovať svoj život zachránili život niekoho iného. Existujú však aj iné príbehy: sú rovnako plné strachu a nebezpečenstva smrti, len ich rozprávajú tí, ktorí boli skrývaní.

Zdalo by sa, že možnosti internetu sú prebádané. Takmer každý deň však vzniká čosi, čo dokazuje, že potenciál svetovej siete sa ešte nevyčerpal.

Dvoch básnikov a dve poetky z Liptova spája to, že vydali niekoľko zbierok, čím sa formálne zaradili medzi „profesionálnych“ autorov. Ich životy sú v mnohom podobné životom tých, ktorí poéziu nielenže nepíšu, ale ani nečítajú. Trápia sa aj s ťažkými ochoreniami a s podlomeným zdravím. Tvorba je možno pre nich terapiou.