Ako chlapec pozeral na výklad plný gitár a sníval, že raz na jednej z nich bude hrať. Dnes má doma viac ako 70 gitár a za sebou desiatky skvelých pesničiek. Dvadsiateho šiesteho júna vystúpi druhýkrát v Bratislave. Britský spevák a gitarista Mark Knopfler.

Slovenský dokumentarista (Hej Slováci, Lesk a bieda SNP), filmový producent (Slepé lásky, Koliba, Až do mesta Aš) Robert Kirchhoff v Kauze Cervanová predviedol úctyhodný, nesmierne dôležitý, investigatívny výkon. Nielen filmársky, ale aj ľudský a spoločenský.

Defraudácie majetkov, o ktorých hovorí „tajná“ správa bývalého zástupcu riaditeľa VOS, predstavujú vojenské spravodajské služby ako ďalší kamienok v mozaike štátnych inštitúcií, ktorých rozklad prebieha priamo pred očami.

Tak teraz, keď už je toho plný bulvár (aj keď mi je ľúto, že ste to vy nevedeli prví), môžem konečne o tom hovoriť. Môžem konečne písať do tohto svojho týždenného terapeutického denníčka o tom, aké to je, keď sa po 30 rokoch vžívam do roly mamy. Mamy ako takej, ale v tomto štádiu najmä do mamy svojej. Nikdy som to nejako veľmi neriešila, vediac, že som bola, minimálne jednostranne, totálne nechcená, ale teraz, ako sa mi pomaly zväčšuje bruško, a nálady a emócie sa striedajú ako po nejakej šialenej droge, pričom citlivosť je nastavená na maximum, mám pocit, že moja mama musela byť asi bohyňa.

Medzi umením a mravnosťou, prirodzene, existuje stav napätia, či dokonca konfliktu, čo je dané tým, že zatiaľ čo umenie je zamerané k dobru diela, a nie k dobru človeka, mravnosť je zameraná k dobru človeka, a nie diela.

Vitamíny delíme na šesť základných typov. Volajú sa A, B, C, D, E a K. O tých prvých piatich sme písali v predchádzajúcich piatich číslach .týždňa, o tom šiestom zatiaľ nebola reč. Takže, čo je to za vitamín a prečo sa nevolá F? Prečo odrazu ten skok v abecede?

V tom názve výstavy je skryté všetko. To, že jej témou je komunikácia, aj to, že nám chýba múzeum dizajnu a aj to, že hádam už nepotrvá dlho, kým sa po vytočení správneho čísla v telefóne ozve „Múzeum dizajnu, prosím.”

Ako to už býva, aj teraz sa v čase konania konkláve hovorilo o Katolíckej cirkvi ako o stredovekej inštitúcii. Občas to bolo v miernejšej podobe, častejšie išlo o výsmech z minulosti a útok na súčasnosť.

„Před mými zraky běží datum 16. května 1945, kdy se s nesmírnou slávou vracel prezident Beneš z emigrace do vlasti. „Ať žije! Ať žije!“ volal mu vstříc náš lid ze všech koutů naší země. Václavské náměstí bylo naplněno hlava na hlavě, když z tribuny se ozval jeho hlas. A 25. února 1948 prochází ozbrojená milice pražskými ulicemi a na čele má napsáno: „Ukřižujte ho!“. A Staroměstské náměstí je naplněno hlava na hlavě.“ (Lukavská, J.: Deníky z let 1925 až 1954. Eroika, Praha 2013, str. 357)