Vykrádanie, likvidovanie vojnových hrobov, ale aj starostlivosť o ne. Taká je slovenská realita takmer sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny. Severovýchodné Slovensko stráca aj nachádza časti svojej histórie.

Všimol som si to už pred niekoľkými rokmi, keď som sa svojim poľským priateľom v Gazete Wyborcze zmienil, že 8. mája máme voľno. „A čo to máte za sviatok?“ pýtali sa trochu nechápavo. „Predsa koniec druhej svetovej vojny,“ odpovedal som. „A to vy máte ako štátny sviatok?“ dostal som ďalšiu otázku. Poliaci totiž ôsmeho aj deviateho mája (to slávia víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne Rusi) idú normálne do práce. Pretože Poliaci majú pocit, že ôsmeho ani deviateho mája nemajú čo oslavovať. Majú pocit, že vojnu nielenže nevyhrali, ale že sa pre nich v máji 1945 ani neskončila.

Mal som tú česť, že sme sa s Dežom Ursinym párkrát stretli aj osobne. Nikdy sme sa nezhovárali, vždy sme sa len videli (teda ja jeho) a pozdravili (vždy akosi placho). Napríklad na koncerte v Prahe, či v Dome zvuku na Kolibe, v deň, keď donahrával Príbeh a ja som náhodou nahrával hneď po ňom. Pre zvukára Juraja Solana, ktorý robí taký mäkký zvuk ako stvorený do Ursinyho hudby, to musel byť riadny skok...

Pred vyše piatimi tisícročiami žil v dnešnom severnom Taliansku, v údolí menom Val Venosta, územčistý šľachovitý chlapík, ktorému ťahalo na päťdesiatku. Jedného májového dňa sa vybral, nevedno presne prečo a kam, naprieč Alpami.

S britskou televíznou seriálovou tvorbou máme síce sporadickú, ale o to vrúcnejšiu skúsenosť. Milovali sme Randalla a Hopkirka, Profesionálov (tých z CI 5, nie zo slovenského malomesta) poznáme odpredu, odzadu, o Makepeaceovej máme dokonca popovú pieseň, Lutherom nedávno zahviezdila Jednotka a isto by sme našli zopár ďalších kúskov. Aj vďaka progresívnej ČT 2 a neskôr i ďalším českým televíziám máme od začiatku deväťdesiatych rokov aký-taký prehľad aj o britcome: Červený trpaslík, Čierna zmija, Tenká červená línia, Mladí v partii, Black Books, atď.

Vedela som, že po ňom pôjdu. Od prvého momentu, keď som s ním, José Danielom Ferrerom, telefonicky hovorila, bolo jasné, že tento muž je niečím mimoriadny. Krátko po tom sme sedeli u nás doma a môj prvý dojem sa iba potvrdil. Vonku padla noc, ale tento muž z Palmarito de Cauto nám hovoril o rokoch, čo strávil vo väzení od Čiernej jari v roku 2003 do polovice roku 2011.

Knihám švajčiarskeho spisovateľa Pascala Merciera sa stalo to, o čom mnohí autori iba snívajú: začalo sa o nich hovoriť, v dôsledku čoho sa začali predávať.

Mohlo imperiálne Španielsko na vrchole moci dobyť a podmaniť si Čínu? Ako si plány na podmanenie predstavovali samotní Španieli, prečo k tomu nikdy nedošlo a aké dôsledky to malo pre Čínu a Západ? Píše Lord Hugh Thomas.

Volebný systém je jemný. Jedno mávnutie motýlieho krídla v ňom môže spôsobiť politické tornádo. V roku 2010 sme si s Ernestom Valkom hovorili, že ak vyhrá SMER voľby a bude mať jednoduchú väčšinu, zmení volebný zákon na väčšinový alebo kombinovaný a ak bude mať ústavnú väčšinu, zmení celý volebný systém. Bola to jednoduchá úvaha. Vychádzala z toho, že SMER si bude chcieť spolu s mocenským obsadením všetkých možných postov čo najlepšie zabezpečiť moc.

Azda jedným z najčudnejších úkazov súčasného intelektuálneho sveta je zbožňovanie sekulárnych svätcov. Tak ako naozajstní svätci minulosti, muži aj ženy, aj okolo nich sa zhromažďujú učeníci a v z ich rozhovorov sa dozvedáme o ich slovách a činoch. Podobne ako martýri, aj oni za svoju nevieru trpia, a ich posledné prejavy, spájané s ich utrpením, sú tými najcennejšími pokladmi. O ich životoch a smrti sa informuje stíšeným tónom, pretože títo mágovia sociálnych sietí sú svojimi hagiografmi oslavovaní ako praví proroci našich čias. Pravda, pokrstení vínom a očistení hriechom.