O čo ide v Sýrii? Pre Irán by pád režimu Bašara Asada predstavoval ohrozenie jeho vplyvu. To nemôže pripustiť, lebo mocenská elita Sýrie pochádza najmä z radov šiítskej alavitskej sekty, asadovskej rodiny a jej priateľov, spojených rôznymi zväzkami. Samotný Irán je jedinou šiítskou veľmocou na Strednom východe. Sýria bola a je dôležitým spojencom Iránu vo Východnom Stredomorí, čo malo svoj význam pri faktickom ovládnutí Libanonu Iránom prostredníctvom šiítskeho hnutia Hizballáh.

Španielsko a Taliansko vraj vyhrali bitku nad Angelou Merkelovou. Najprv na júnovom summite, kde „musela“ súhlasiť s rozšíreným použitím eurovalu (pôžičky priamo bankám, nákupy dlhopisov). Neskôr mala prehrať aj druhé kolo na stretnutí ministrov financií, kde si Madrid vybojoval ročný odklad plnenia cieľa rozpočtového deficitu.

Otrokárstvo v Amerike prekvitalo, aby upíri mali čo jesť. Žiadna pracovná sila zadarmo, ale strava. Abrahamovi Lincolnovi to došlo ako jednému z prvých, preto prestal upírov loviť a vrhol sa na politiku. Hľadal systémové riešenie. Popkultúra funguje cez módne vlny. Vždy ide o to, prísť s niečím, čo ľudí zaujme, a potom to vycicať do sucha a ešte ďalej, cicať tak dlho, až kým nevyjde špik. Nechutí každému, ale v zásade ide o labužnícku záležitosť. Volá sa to mashup.

Predstavte si, že prídete na nočnú šichtu, očakávate, že bude celkom pokojná, veď aká by už len mohla byť v malom nevábnom hoteli na úplnej periférii. Mimo sezóny.

Mám taký pocit, akoby viacerí očakávali moje vysvetlenie na tému Koncert pre Jara Filipa a moja neúčasť. Rozpitvávajú to médiá, ktoré do toho nevidia, tak sa pokúsim opísať situáciu. Na to však musím začať v minulosti a musím byť osobná. Veľmi. Vyrastala som bez svojho biologického otca. Nič zvláštne, vyrastá tak veľa detí. Počas týchto 16-tich rokov bolo veľa chvíľ, ktoré mi ho pripomínali. Keď bol v telke a program niekto záhadne prepol, keď bol v divadle za zavretými dverami a ja som ho tajne pozorovala, keď som nakrúcala prvý film, robila prvé vystúpenia a rozmýšľala, či ma vôbec vidí, či o mne vie.

O chvíľu mám okrúhle narodeniny. Budem mať štyridsať. A bude to presne tridsať rokov od toho, keď som na desiate narodeniny dostal dôležitý dar. (Všimnite si moje matematické nadanie...) Môj brat Marián mi vtedy venoval platňu Abraxas Box. Neviem, či to myslel ako vtip, či to chcel pre seba a dal mi to, podobne ako sa vraj kupujú babkám gitary. Myslím, že nie, veď to bolo obdobie, keď mi začal púšťať Třirýchlostní Pepíček a podobné hudobné lahôdky, akých sú schopní iba naši hraví susedia Česi. Dostal som Abraxas.

Sympaťák, elegán, človek na úrovni. Tak majú ľudia zafixovaného českého speváka Pavla Bobka. Ten v 75. rokoch nemá žiadny dôvod končiť. Práve mu vyšiel nový album Kruhy.

Mali sme, my Trenčania, skutočne šťastie. Okrem toho, že sme mali Matúša Čáka a panovali sme vtedy celému vesmíru, z čoho vyplýva, že sme najšikovnejší na svete, mali sme aj CHVM. Na pódiu samé srandičky, zosmiešňovanie iných, ale aj seba, doposiaľ si spomínam na to, ako v prejave dokázali spomenúť virtuozitu takého Petra Nagya... a sála sa smeje...

V českej tlači sa objavila spomienka Martina Porubjaka, bývalého podpredsedu slovenskej Čarnogurského vlády, že niekedy v prvej polovici roku 1992 (teda nielen za federácie, ale i pred voľbami 1992, ktoré nasmerovali Česko-Slovensko k rozdeleniu) vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner na zasadaní vlády predniesol „analýzu“ o tom, že „české“ lietadlá by mohli bombardovať Bratislavu oveľa ľahšie, než by tie „slovenské“ štartujúce zo Sliača mohli bombardovať Brno. A ako sa pri tom Martin Porubjak rozčúlil. To bolo málo. To bolo málo, že sa rozčúlil a nechal to tak. Ak totiž hovorí pravdu (a nemáme dôvod mu neveriť), potom to, čo urobil Pittner, bola čistá vlastizrada.

Ešte pred rokom bol zabudnutým umelcom, odsúdeným na spomínanie na bohatú, veľmi vzdialenú minulosť. Dokonca si sám o sebe myslel, že je len „jarmočným“ spevákom, ktorý môže vystupovať po dedinách, malých mestečkách alebo na mítingoch politických strán. Lenže všetko zmenila jedna pieseň.