Pred pár dňami mi priateľka strčila na ulici do rúk ešte teplú knižku s pestrofarebnou obálkou i názvom: Pestrotiene a netopierci. „To napísal Asperger,“ povedala významne. Zahanbila som sa. Spisovateľa toho mena som nepoznala.

Na začiatku tomu takmer nikto neveril. Skupina so štyrmi ťažkými súpermi, slabé sebavedomie, ale najmä celkový stav slovenského futbalu nedávali ešte aj pred rokom veľkú nádej, že reprezentácia bude mať šancu hrať v Južnej Afrike. Na konci je priamy postup z prvého miesta.

Na pódiu malého klubu stojí veselá dievčina. Z laptopu znejú elektronické zvukové koláže, ona k tomu brnká na gitare, zvoní na zvonkohre, fúka do jednoduchých dychových nástrojov, cinká na hrkálkach a spieva. Kira Kira.

V minulom čísle sa v článku o pravdepodobnosti objavili tri úlohy, pri ktorých síce boli uvedené správne výsledky, ale bez akýchkoľvek vysvetlení. Tie prinášame až dnes.

Boli to štyri septembrové dni, počas ktorých sme uverili v náš národný tím. Ustál dve náročné skúšky, ukázal, ako veľmi ho ženie vpred túžba dostať sa na majstrovstvá sveta.

Konečne môžeme smelo vykríknuť. Tak, aby to bolo počuť až do Moskvy. Neviete čo sa stalo? Moskovský primátor rozhodol, že v Moskve už nikdy nebude snežiť. Tomu vravím zmysluplná komunálna politika.

Krachujúca letecká spoločnosť SkyEurope nechala zo dňa na deň v štichu stovky svojich klientov i zamestnancov. V súvislosti s poslednými dňami jej existencie sa v médiách často opakujú podozrenia z vedomého poškodzovania spotrebiteľov, či dokonca podvodného predaja leteniek.

„Čo je to za festival, ktorý sa začína už v stredu,“ pýtala sa z pódia Lily Allen. „Vy nemusíte ísť zajtra ráno do práce?“ Veru nie. Sziget nie je eventom, ktorý človek stíha vo voľnom čase, ani sériou koncertov, ktorými si rozširuje hudobný obzor. Sziget je pohyblivým sviatkom, výročným žúrom, dovolenkovou destináciou. Aj tento rok to tak bolo.

Nevedela som, koľko čiernoty, koľko nezmyselných sadzí je v ich dušiach. V dušiach v krajine pod Tatrami. Koľko falše a zloby. Neporozumenia vychádzajúceho z nevedomosti a hlúpej výchovy. Majú adoptované detičky z Afriky, cestujú do Thajska a potom majú rečičky, akí sú tam tí ľudia zlatí a chudobní, ale šťastní, počúvajú často čiernu hudbu, keď však príde reč na Rómov, vypustia veci ako „do plynu s nimi“.

Trinásty ročník festivalu Bažant Pohoda sa začal presne načas, no skončil sa o pol dňa skôr. Na jeho začiatku bola radostná tancovačka a nádherné Rachmaninovove Nešpory, na konci sirény sanitiek a po nich neznesiteľné ticho. A hrozný smútok, aký človek pociťuje, keď sa ocitne v blízkosti smrti.