Stal sa zázrak? Mali sme šťastie? Alebo zlyhali všetci súperi? Nie, nič z toho. Všetko zmenil Vlado Weiss.
Futbal je kolektívna hra. Jeden človek v ňom veľa nezmôže. Navyše, na úspech je naozaj potrebné šťastie (česká žrď v druhom polčase zápasu v Prahe, poľská žrď v Chorzowe), a tiež chyby súpera (Borucove kiksy v Bratislave). To všetko sme mali. Ale nebolo to rozhodujúce, pretože ani šťastie, ani chyby súpera nevytvoria z reprezentácie tím so silným vnútorným duchom, dobrou taktikou a veľkým srdcom. Práve toto je práca Vlada Weissa.
Už keď postupoval v Lige majstrov s Petržalkou, bolo jasné, že sa tu rodí veľký tréner. Málokto mu to priznal, pretože na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Dokonca ešte aj potom, čo reprezentácia pod jeho vedením začala víťaziť a dostala sa na prvé miesto v skupine, prevažovali hlasy, že je to len náhoda, že Weiss je iba dieťa šťasteny a že v skutočnosti by sa tím mal skladať a aj viesť inak. Také je naše futbalové hnutie, a také sú väčšinou aj naše športové médiá. Malé, závistlivé, neprajné. Keď sa opakovane vyhráva, je to náhoda a šťastie, keď sa prehrá, je to chyba trénera. Slovenskooooo.
Vlado Weiss, našťastie, tú mentalitu prerástol.
Dnes stojí pred celým futbalovým národom ako hrdina. Je to prvý tréner od vzniku republiky, ktorý ľudí zbláznil do tejto krásnej hry. Až 150-tisíc žiadostí o lístky na Slovinsko je jeden argument o jeho práci, atmosféra medzi hráčmi tejto reprezentácie druhý, poklona od Ivana Haška a ďalších zahraničných trénerov tretí. Dnes máme v reprezentácii trénera, hráčov a celý realizačný tím, o ktorých sa hovorí, na ktorých sa chodí a – ktorí vyvolávajú skutočnú radosť. Toto je skutočné poslanie futbalu, na ktoré sme v našich upotených pomeroch už takmer zabudli.
Tento časopis Weissovi a ľuďom okolo neho od začiatku veril. Podarilo sa, a my dávame klobúk dolu. Ale ešte tomu chýba posledný krok.
Ten krok je ešte ťažší než ťažko vybojovaný postup. Ak sa má niečo naozaj zmeniť, bude potrebné preniesť ducha tejto reprezentácie do celého futbalu. Príbeh reprezentácie ukázal, aký dôležitý je jeden človek na správnom mieste. Ale ani príbeh celého nášho futbalu nebude iný. Na jeho konci bude radosť tiež iba vtedy, ak sa tu už dnes nájde zopár ľudí s rozumom a srdcom na pravom mieste.
Vlado, po postupe sa asi budú hrnúť trénerské ponuky zo sveta. Želáme ti to. Ale existuje ešte väčšia výzva – zmena celého nášho futbalu, lebo o ňu teraz naozaj ide. A tá sa bez teba nepodarí. Neurobia ju ani vládne peniaze, neprinesie ju ani zneužívanie tvojho úspechu politikmi v predvolebnej kampani, a dokonca ju nepriblížia ani nové štadióny (hoci ich akútne potrebujeme).
Pohnúť zatuchnuté vody futbalového hnutia, ktoré nemá koncepciu, nápady ani základný charakter, dokáže iba človek s takou autoritou, pred ktorou budú musieť všetky pijavice futbalu konečne ustúpiť.
Po postupe na MS máš takú autoritu práve iba ty.
Držíme palce.
Futbal je kolektívna hra. Jeden človek v ňom veľa nezmôže. Navyše, na úspech je naozaj potrebné šťastie (česká žrď v druhom polčase zápasu v Prahe, poľská žrď v Chorzowe), a tiež chyby súpera (Borucove kiksy v Bratislave). To všetko sme mali. Ale nebolo to rozhodujúce, pretože ani šťastie, ani chyby súpera nevytvoria z reprezentácie tím so silným vnútorným duchom, dobrou taktikou a veľkým srdcom. Práve toto je práca Vlada Weissa.
Už keď postupoval v Lige majstrov s Petržalkou, bolo jasné, že sa tu rodí veľký tréner. Málokto mu to priznal, pretože na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Dokonca ešte aj potom, čo reprezentácia pod jeho vedením začala víťaziť a dostala sa na prvé miesto v skupine, prevažovali hlasy, že je to len náhoda, že Weiss je iba dieťa šťasteny a že v skutočnosti by sa tím mal skladať a aj viesť inak. Také je naše futbalové hnutie, a také sú väčšinou aj naše športové médiá. Malé, závistlivé, neprajné. Keď sa opakovane vyhráva, je to náhoda a šťastie, keď sa prehrá, je to chyba trénera. Slovenskooooo.
Vlado Weiss, našťastie, tú mentalitu prerástol.
Dnes stojí pred celým futbalovým národom ako hrdina. Je to prvý tréner od vzniku republiky, ktorý ľudí zbláznil do tejto krásnej hry. Až 150-tisíc žiadostí o lístky na Slovinsko je jeden argument o jeho práci, atmosféra medzi hráčmi tejto reprezentácie druhý, poklona od Ivana Haška a ďalších zahraničných trénerov tretí. Dnes máme v reprezentácii trénera, hráčov a celý realizačný tím, o ktorých sa hovorí, na ktorých sa chodí a – ktorí vyvolávajú skutočnú radosť. Toto je skutočné poslanie futbalu, na ktoré sme v našich upotených pomeroch už takmer zabudli.
Tento časopis Weissovi a ľuďom okolo neho od začiatku veril. Podarilo sa, a my dávame klobúk dolu. Ale ešte tomu chýba posledný krok.
Ten krok je ešte ťažší než ťažko vybojovaný postup. Ak sa má niečo naozaj zmeniť, bude potrebné preniesť ducha tejto reprezentácie do celého futbalu. Príbeh reprezentácie ukázal, aký dôležitý je jeden človek na správnom mieste. Ale ani príbeh celého nášho futbalu nebude iný. Na jeho konci bude radosť tiež iba vtedy, ak sa tu už dnes nájde zopár ľudí s rozumom a srdcom na pravom mieste.
Vlado, po postupe sa asi budú hrnúť trénerské ponuky zo sveta. Želáme ti to. Ale existuje ešte väčšia výzva – zmena celého nášho futbalu, lebo o ňu teraz naozaj ide. A tá sa bez teba nepodarí. Neurobia ju ani vládne peniaze, neprinesie ju ani zneužívanie tvojho úspechu politikmi v predvolebnej kampani, a dokonca ju nepriblížia ani nové štadióny (hoci ich akútne potrebujeme).
Pohnúť zatuchnuté vody futbalového hnutia, ktoré nemá koncepciu, nápady ani základný charakter, dokáže iba človek s takou autoritou, pred ktorou budú musieť všetky pijavice futbalu konečne ustúpiť.
Po postupe na MS máš takú autoritu práve iba ty.
Držíme palce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.