Média sú v súvislosti s hospodárskou krízou plné katastrofických správ. Týka sa to aj turizmu a cestovného ruchu. Vraj stagnuje, klesajú tržby, prepúšťajú sa ľudia. Je to skutočne až také tragické? Reportéri .týždňa zisťovali, aká bola letná sezóna na viacerých turisticky vychytených miestach Slovenska.
Môže hraničná rieka zrkadliť národnú mentalitu? Otázka hlúpa iba zdanlivo. Napokon, kde inde ako medzi pltníkmi – biznismenmi na Dunajci sa dajú uprostred sparného leta zistiť rozdiely v prístupe k cestovnému ruchu u nás a v Poľsku. Schengen-neschengen, sú stále markantné.
Keď pred pár rokmi zahrala belgická skupina Zita Swoon tri koncerty na Slovensku, počet platiacich divákov ledva dosiahol počet vystupujúcich umelcov. Svedkovia však hovorili o
Radikálnejší euroskeptici, ktorí prirovnávajú Brusel k sovietskej Moskve, naozaj hlúpo preháňajú. Ale prirovnať propagandu EÚ, určenú pre školy, k niekdajším akciám typu „ZSSR očami detí” sa dá bez preháňania.
Začalo sa leto, deti prázdninujú a dovolenky sa rozbiehajú. Rozhodli sme sa preto urobiť malú letnú anketu a pýtali sa na zamilovaný kút Slovenska a blízkeho pohraničia.
Májový One Day Jazz Festival predstaví okrem funkového veľmajstra Georga Duka aj česko-slovenský Saxtet Štěpána Markoviča a ďalšiu z pozoruhodných osobností „spoza veľkej mláky“ – klaviristu Dona Grusina v spoločnom projekte s Martinom Valihorom a Jurajom Griglákom.
Na Slovensku sa obvykle pochováva nebožtík alebo basa. Mestská časť Bratislavy je iný prípad, pochovali ju celú. Dôvod? Protest samosprávy a občanov proti výstavbe tzv. viladomov švédskou firmou Skanska.
To, že história nepozná keby, je stará pravda. Uvažovať nad tým, či niektoré udalosti nemohli mať za istých okolností iný priebeh, však nie je nič kacírske.
