Ísť dvadsiateho decembra do práce, mať prednášky na Štedrý deň alebo sa zúčastniť na dobrovoľnej brigáde posledný deň v roku, na Silvestra. To všetko bolo možné zažiť na Kube v časoch ideologickej a ateistickej horlivosti. Sviatky sa ostentatívne prehliadali a ignorovali, výsledkom boli tiché šedivé dni a chýbajúce sviatočné. Posledné decembrové týždne v roku 1980, 1983 alebo 1987 boli také fádne a nudné, tak bezfarebne rovnaké, že sa mi v spomienkach spájajú. Mnohé z tých dní som strávila sediac v školskej lavici, zatiaľ čo inde vo svete sa ľudia stretali so svojimi rodinami, rozbaľovali si darčeky a tešili sa navzájom v útulnosti svojich domovov.

Čo sa po novembri 1989 podarilo, a čo nie? Bolo to ako na hojdačke. November 1989 sa stal časom nádeje. Do roka 1998 sa Slovensko zmenilo na čiernu dieru strednej Európy, v roku 2006 sa zase zdalo, že je európskou successtory. No už v roku 2013 odmietajú apokalyptickí intelektuáli celý ponovembrový vývin a označujú slobodný režim za rovnako totalitný ako komunistický. Pritom Slovensko nemalo nikdy v dejinách takú vysokú mieru slobôd a nebolo nikdy geopoliticky ukotvené v takom bezpečnom a prosperujúcom priestore ako dnes.

Kým som v noci neprišiel do Batumi, nebola pre mňa autonómna gruzínska republika Adžarsko nič viac, ako príbeh malého diktátora Aslana Abašidzeho, ktorý tu do roku 2004 stál na čele honosného súkromnému režimu bez toho, aby formálne vyhlásil nezávislosť, ale s hraničnými kontrolami pri prechode na ostatné územie Gruzínska.

Napadlo mi to, keď som čítal Clementisove Listy z väzenia. Kniha v podstate súkromnej korešpondencie s manželkou Lídou vyšla ešte v roku 1968.

Každá účasť na majstrovstvách sveta je pre slovenský futbal výnimočnou udalosťou a šampionát do 17 rokov v Spojených arabských emirátoch nebol výnimkou.

Hovorí sa, že fotografia je veľmi výrečná aj bez slov. Tak ako matematika a hudba, aj fotografia je skutočne univerzálny jazyk. Chápu a vnímajú ju všetci tí, čo sa na ňu pozerajú, bez ohľadu na to, na ktorom kontinente sa nachádzajú. v malej stredoeurópskej krajine, ktorá sa nazýva Slovensko, zaznieva hlas fotografie veľmi silno a zreteľne v časopise .týždeň. Slovensko, veľké ako polovica amerického štátu Indiana, má len 5,4 milióna obyvateľov. K tomuto publiku a tiež k Slovákom v zahraničí sa obracia .týždeň už od roku 2004.

Efekt novej metly Taliansko opäť strieda. V piatok podal demisiu do rúk prezidenta Georgia Napolitana premiér Enrico Letta. Nedôveru mu vyslovila jeho vlastná Demokratická strana a hlasovanie inicioval jeho spolustraník a rival Matteo Renzi, primátor Florencie. Letta si podľa Renziho vyslúžil nedôveru slabým bojom proti zúfalému stavu ekonomiky, ktorá klesla za sedem rokov o 9 percent, a proti nezamestnanosti, ktorá je na 40-ročnom maxime.

Viem, že na Slovensku máte zimu-nezimu a niektorých z vás to hnevá. Sneh však nie je vždy podstatný – viete, ako som prežila svoje kolumbijské Vianoce? Boli horúce, odohrávali sa v autobuse, ale boli bez stresu. Ak sa chce niekto inšpirovať na budúci rok – lebo, čo ak vám bude ešte teplejšie? – , nech sa páči.

Od nečakaného odstúpenia Benedikta XVI. ubehol rok. Čo jeho rozhodnutie prinieslo pre cirkev a ako vo Vatikáne nažívajú dvaja pápeži?

Európa má vlastné bezpečnostné riziká, ktorým venuje pozornosť. Ukrajina za rohom, Sýria o niečo ďalej; tam i tam záujmy ruského medveďa. Ostatok sveta však už najmenej tri roky straší napätie medzi Čínou a Japonskom. Najbližší vojnový konflikt môže prepuknúť práve tam.