Tohtoročné pravidelné stĺpčeky vo svojom obľúbenom časopise začnem netradične: láskavému čitateľovi si dovolím odporučiť tri knihy, vydané v minulom roku.

Práve keď Francis Fukuyama písal svoju slávnu esej Koniec dejín?, dejiny sa dali do cvalu. Prebehli nežné, zamatové, oranžové, ružové, buldozérové revolúcie, prileteli arabské jari a keď sa svet poobzeral, zistil, že úspešné boli len niektoré z nich a aj tie až také úspešné neboli. Ukázalo sa, že pravdu mal Samuel Huntington, ktorého šli pred dvadsiatimi rokmi pre jeho Stret civilizácií ukrižovať, hoci len triezvo hovoril, že bipolárny systém nenahradí unipolárny, ale multipolárny, že jeho švy budú prebiehať na hraniciach odlišných kultúr, že to môže viesť ku konfliktom a že si treba chrániť svoj slobodný svet.

Peter Lipa patrí k elitnej kategórii spevákov, ktorí nestarnú, ale zrejú. Dôkazom je album Návšteva po rokoch, ktorý vyšiel v roku jeho sedemdesiatych narodenín.

Peniaze prišli v bielej obálke, priniesla ich až ku dverám alternatívna, lepšie povedané nelegálna doručovacia služba. Sprevádzal ju list od strýka, ktorý pred tridsiatimi rokmi odišiel do New Jersey a už sa nikdy nevrátil. „Urobte si pekné Vianoce,“ bolo napísané v liste, na konci ktorého stálo krátke „bye“. Pani zavrela dvere, stále neveriac tomu, že príbuzný z emigrácie jej na konci roku poslal spásnych 50 dolárov. Nahlas zakričala na syna a nevestu a v hlave jej rástla veľká otázka: „Čo si za ne kúpim?“

Historik Norman Davies už dávnejšie avizoval, že kľúčovou krajinou Európy je Ukrajina. Vývoj posledných týždňov ukazuje, že nepreháňal. Aj keď jeho pokračovanie, že „ak sa Ukrajina dostane pod kontrolu Kremľa, začne sa Moskva usilovať, aby sa pomery v strednej Európe vrátili pred rok 1989“, sa môže zdať priodvážne.

Švédska Kráľovská Akadémia tento rok udelila Nobelovu cenu za chémiu Martinovi Karplusovi, Ariehovi Warshelovi a Michaelovi Levittovi.

Vysoká nezamestnanosť mladých nie je slovenským unikátom, ale celosvetovým problémom – aktuálne je nezamestnaných 75 miliónov mladých ľudí. Počet ľudí bez práce do 29 rokov dlhodobo rastie aj na Slovensku. Čo s tým môžeme urobiť?

Farmaceutka na dôchodku RNDr. Anna Majerová mohla pol druha roka navštevovať svoju chorú dcéru Tatianu len vtedy, keď jej to dovolila dcérina opatrovníčka. Občas sa k nej nedostala celý mesiac, nevidela ju ani cez Vianoce 2012.

Väčšia hanba, ako dusná aféra okolo ceny Malina ani nemôže byť. Zaslúžila by si zápis do Guinessovej knihy rekordov v plazení. A to ani nepoznáme pikantérie zo zákulisia. Stalo sa u nás, na Slovensku: Novinári cenu Malina, antiosobnosť roka, udelili Erikovi Tomášovi, hovorcovi Úradu vlády, čím vznikol v Rade Asociácie hovorcov, ktorá cenu udeľuje, taký plazivý mrak strachu a predposratosti, (podľa tlače atmosféra zvláštnych telefonátov, hádok, vyhrážok o odstupovaní sponzorov od akcie), že porotcovia celú cenu radšej zrušili. Nič nebude!

Keď v roku 2010 vyšla kniha Slávne vily Slovenska, bolo tu prirodzené očakávanie, že české vydavateľstvo Foibos Books urobí ďalšiu „slovenskú“ knihu a zmapuje bratislavské vily. Tak ako urobilo špeciálne vydanie pre Prahu a Brno. Lenže Foibos sa radšej vybral mapovať slávne vily do Slovinska, a preto ostalo voľné pole pre iných vydavateľov. Celkom logicky sa o slovo prihlásilo vydavateľstvo Marenčin PT, ktoré má kvalitnú edíciu kníh o Bratislave.