Milujem Slovensko. Iste. Ibaže by som ho nemiloval. Vo svetle novej televíznej šou, ktorá má byť ťažiskovým jarným projektom Jednotky, veru neviem. Najprv by bolo asi dobré vyrovnať sa s faktom, že prvá epizóda bola odvysielaná na Veľkonočný pondelok, azda ako večerné finále sviatkov, alebo také čosi. Ľudia odhádzali sneh, odčerpali vodu z pivníc, popolievali, pošibali, ponavštevovali príbuzných, večer, znavení zasadli k televízorom, že si pri čomsi ľahšom oddýchnu, a Jednotka poďho do nich natvrdo, prudký atak veselia, pozitívnej energie, smiechu, radosti zo života a vôbec.

Dve knihy poviedok Erica Powella práve vyšli v pražskom vydavateľstve Comics Centrum. Sú absurdné a bizarné, ale najmä vtipné a láskavé. Nie romány, poviedky sú esenciálne – ani slovo navyše, žiadna vata, len talent a remeselná zručnosť. Sú poviedky vystavané na rozvinutí prvotného nápadu, nového, originálneho, pôvodného, tým dokážeme veľa odpustiť, iba to nie, že nás na konci neprefackajú výraznou pointou. A potom sú poviedky, v ktorých nápad nehrá žiadnu rolu. Dôležitá je atmosféra, schopnosť nadchnúť čitateľa, vtiahnuť ho dnu, aby mohol na relatívne malej ploche čosi zakúsiť. Tým neodpúšťame. Alebo fungujú, alebo nie.

Už mi konečne zasa všetko smrdí od dymu. Milujem tú vôňu (aj keď ma minule preto vyhodili z vlakového kupé, že „slečinka, ale takto sa do vlaku nenastupuje, takíto vyúdení, kto to kedy videl, no jaké by to bolo, keby tu každý takto smrdel od dymu?" Slušne som sa ospravedlnila ujovi a vyšla von do uličky. Ako som vychádzala, všimla som si, že z uja strašne tiahne chľast...).

V utorok 24. septembra bude slávnostne vyhlásený držiteľ či držiteľka Ceny Anasoft litera za rok 2012. Už osem rokov sú táto cena, jej finálový shortlist a konečný víťaz dobrým zrkadlom pôvodnej slovenskej literatúry. Čo v ňom vidíme tento rok?

Dňa 27. septembra sa začne 22. ročník festivalu Divadelná Nitra. Mottom aktuálneho ročníka je jednoslovná otázka: „Očistení?”

Beto bol jedným z tých, ktorí rozdávali údery v auguste 1994. Vo svojej helme, od malty postriekaných nohaviciach a so železnou tyčou v ruke išiel proti demonštrantom počas protestov Maleconazo. Pracoval vtedy na stavbe a cítil sa ako príslušník elity. Na raňajky mal mlieko, izbu, kde spal s kolegami a plat vyšší ako ktorýkoľvek lekár. Mladosť strávil stavaním hotelov, ale pred desaťročím rozpustili jeho brigádu a stal sa nezamestnaný. Nechcelo sa mu vracať do dediny Banes, kde sa narodil, ani jemu, ani mnohým ďalším z jednotky, ktorá ochotne postaví múr alebo si udrie.

Suchá správa hovorí, že 19. 6. 2013 sa v Moldave nad Bodvou uskutočnila plánovaná pátracia akcia, ktorá trvala tridsať minút, policajti na oddelenie predviedli 15 osôb, ani po jednej z nich však polícia nepátrala. Policajti ju hodnotili ako úspešnú a policajná inšpekcia ako akciu, vykonanú v súlade so zákonom. Rovnako suchá správa ombudsmanky Jany Dubovcovej hovorí o porušovaní základných občianskych práv pri domových prehliadkach.

Sobáše zo zúfalstva? Známe mená svetovej ekonomiky sa minulý týždeň sobášili i rozvádzali. Americký Microsoft odkúpil fínsku Nokiu, „spiaceho obra“, ktorý kraľoval trhu s klasickými mobilmi, no jeho smartfóny zákazníci nechcú. (Nokia mala vlani stratu 3,1 miliardy eur.) Microsoft odkúpil od Nokie jej divíziu zariadení a služieb, jej technológie a patenty.

Dňa 2. septembra zomrel vo veku 102 rokov držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Ronald Coase. I keď úmrtia ľudí takéhoto veku sa málokedy vnímajú ako tragédia, Coasova smrť je signifikantná.

Z rôznych hitparád podnikateľského prostredia, investícií či korupcie sa nemusí vždy padať na zadok. Niekedy sú výskumy postavené na príliš „mäkkých“ dátach, inokedy z nich trčí subjektivizmus hodnotiacich, porovnávanie neporovnateľného a často si aj vzájomne protirečia.