V Európe je koronavírusom najviac postihnuté Taliansko. Karanténa v celej krajine bude zrejme platiť aj v apríli. V meste Bergamo musia s odvozom mŕtvych tiel pomáhať vojaci. Prísne opatrenia však priniesli na Apeninský polostrov aj zopár pozitívnych zmien.

Ticho, uzavretie v bytoch a domoch, odlúčenie od blízkych a priateľov a mnohí aj strach a samotu. To je realita terajších dní. Ako s tým ideme žiť? Aj o tom je nový .týždeň. Odporúčam najmä rozhovory s biológom a kňazom Markom Orkom Váchom a psychiatrom Jozefom Haštom.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že USA nebudú platiť výdavky na bezpečnosť britského princa Harryho a jeho manželky Meghan. Zjavne tak potvrdil, že pár sa presťahoval do Kalifornie, kde chce žiť.

Už tretí týždeň žijeme celkom iné životy než roky predtým. Ale niektoré veci ostali rovnaké – potreba vzťahov, naša závislosť na láske a aj túžba po spravodlivosti. A presne o tom je nový .týždeň, vrátane rozhovoru s novým ministrom vnútra Romanom Mikulcom o tom, ako poraziť mafiánsky štát.

Polovica osôb hospitalizovaných v Izraeli pre nákazu novým druhom koronavírusu sú ortodoxní Židia, ktorí pritom tvoria len desať percent populácie.

Skúmanie nášho letného reportážneho seriálu, čo prežilo a čo, naopak, zaniklo z identity kedysi slávnych uhorských žúp (stolíc) na území Slovenska, je opodstatnené všade inde, len nie v kraji pod Babou horou. Je zrejmé, že tu stále žijú hrdí Oravci a Oravky.

Miroslav Válek. Človek plný protirečení a nesporne jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry v minulom storočí. Jeho pôsobenie v literatúre i politike dodnes vyvoláva polemiky a napätia. Je jasné, že ho nemožno čierno-bielo rozdvojiť: na „dobrého básnika“ a „zlého politika“.

Všetko na svete je relatívne. Úplne najrelatívnejší je azda pocit blahobytu, vyspelosti a ktovie čoho ešte, čo nám určuje spokojnosť s tým, v čom žijeme.

Držte si klobúky, Trumpovo prezidentovanie ide z kopca – a bez bŕzd. Kým Slovensko žije nahrávkami z Gorily, z údivu z tých, ktorí im vládnu, z údivu nevychádzajú ani Američania.

Recepčná hotela z bieloruskej strany hraníc s Poľskom vzhliadne od pasu Igora Čubajsa a nezdrží sa: „S tým priezviskom sa vám asi žije ťažko.“ Igor je bratom Anatolija Čubajsa, autora privatizácie spred 15 rokov, ktorého meno dodnes rezonuje v celom bývalom ZSSR.