Republikáni zkoušejí nálepkovat Kamalu Harris jako DEI kandidátku, tedy protekční političku, která na to ve skutečnosti nemá, ale dostala se tam, kam se dostala, kvůli svému pohlaví a barvě pleti.

Prídeme o eurofondy, keď si ničíme to, čo sme si sami určili ako prvky svojho právneho štátu? A prečo sme stále na chvoste spolupráce s Ukrajinou, keď by ju naše regióny, najmä tie východné, potrebovali ako soľ? Hovoríme s europoslankyňou Ľubicou Karvašovou.

Dobrý deň, časopis .týždeň a relácia Pod lampou majú 20 rokov. Bol to čas, v ktorom sme hľadali lepšie Slovensko spolu s komunitou ľudí, ktorá sa okolo .týždňa a Pod lampou utvorila. Teraz, v čase ohrozenia slobodného sveta, nás čaká nová etapa, ku ktorej Vás srdečne pozývame. Bez Vás sa nepohneme.

Niečo sa s nami v tej našej rozdelenej spoločnosti deje. Akýkoľvek opozičný postoj či kritika na adresu dnešnej vládnej koalície sa čoraz viac chápe skrátka: ako postoj „progresívcov“. Zodpovedá to skutočnosti? A komu tento trend prospeje?

Pán predseda, celé roky s údivom sledujeme, ako sa z Vás pravidelne na výročie Medzinárodného dňa žien stáva rozdávač červených ruží, úsmevov a lascívnych vtipov. Jeden by nepovedal, ako si vy tie ženy vážite. Fakt!

Doprajte si výnimočnú chuť najnovšej limitovanej edície kávy od Julius Meinl, Burundi Gakenke 100% Arabica, vytvorenej na oslavu Medzinárodného dňa kávy 2024. Každý dúšok tejto limitky vás osvieži chuťou krvavého pomaranča, doplnený jemnými tónmi čierneho čaju a zakončený bohatou sladkosťou karamelizovaného hnedého cukru.

Predseda Demokratov okrem ospravedlnenia a odstránenia mediálneho obsahu žiadal od Blahu vyplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur. Tie by podľa vlastných slov využil na pomoc ukrajinským odídencom.

Mafiánske skupiny majú „astronomické množstvá zdrojov“ na svoje aktivity zahŕňajúce aj obchodovanie s ľuďmi a zbraňami.

Texty venované významným ľuďom pri príležitosti ich životných jubileí sa ľahšie píšu, keď autori osobne poznajú tých, o ktorých píšu. Vtedy netreba nič fabulovať, prikrášľovať alebo nebodaj vymýšľať. Iba si treba dobre zaspomínať a na nič nezabudnúť.

Písal sa apríl 1965. Na pôde Vysokoškolského výboru ČSM na Filozofickej fakulte UK sa ako jeho nový člen zoznamujem s o polroka starším poslucháčom Katedry filozofie, pôvabne ráčkujúcim Martinom Bútorom. Dodatočne zisťujeme, že sme obaja približne v rovnakom čase navštevovali strednú školu P. Jilemnického v bratislavskom Starom Meste. Dosť na tom, že naše životné príbehy sa v tej chvíli osudovo pretli a ostávajú pevne do seba zakliesnené už desiatky rokov.