Mediálna prestrelka okolo Opery SND silnie, munícia má čoraz väčšie kalibre. Mali by sme však zachovať úctu k pravde, o to viac, že ide o vážnu tému i inštitúciu.

Naoko mi napísala: „Konečne máme elektrinu, zapla som telku, všade, kam sa pozriem, je katastrofa. U nás rozdeľujepeklo od neba cesta č. 45. Neviem, koľko záberov je v televízii na Slovensku, ale mestá Sendai aTagajo, ich prístavy, sú úplne zaplavené autami, ako keby tam niekto vysypal lego."

Tak ste si mysleli, že vám znížime odvody, že vám ubudne byrokracie, že nebudete musieť postávať na úradoch, ale sa budete môcť venovať poctivej práci či zábave? Figu borovú! Verte, my múdri a osvietení politici to s vami myslíme dobre. Vieme, že potrebujete daňovo-odvodový bonus, ktorý zavedieme, aj keby na to malo doplatiť dvestotisíc živnostníkov a niekoľko stotisíc dohodárov, čiže celé hospodárstvo.

Do roku 2010 sa Európa mala stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vedomostne orientovanou spoločnosťou na svete“. Tak znelo oficiálne vyhlásenie Európskej komisie v takzvanej Lisabonskej agende v roku 2000. Od toho odvážneho prísľubu prešlo desaťročie a dnes je to už oficiálne: Európa nie je šampiónom v raste, Európa v raste prepadá. Kým súčasné členské krajiny EÚ zaznamenali za posledných desať rokov rast 14 percent, Severná Amerika zaznamenala 18 percent, Latinská Amerika 39 percent, Afrika 63 percent, Stredný východ 60 percent, Rusko 59 percent, Singapur, Južná Kórea, Indonézia a Taiwan 52 percent, India 104 percent a Čína 171 percent.

My máme jar, leto, jeseň a zimu. V najchudobnejšej krajine západnej pologule prežili vlani štyri hrozné ročné obdobia. Zemetrasenie, hurikán, choleru a voľby. Štyri rany pre Haiti. Smrteľné a naďalej otvorené.

V čom by mohli byť médiá na konci tohto roka iné ako dnes? Mali by viac pracovať s cudzím obsahom namiesto vlastného a prijímať radšej absolventov maftyzu ako filozofickej fakulty.

Tvrdenie, že hlavnou ambíciou slovenskej politiky i koalície pre rok 2011 by malo byť zachovanie vnútornej stability, vyznie zrejme minimalisticky. A vedľa pozostalosti po stranách Smer-SNS-HZDS i kompromisnícky až zbabelo.

Vždy som bol voliť, vo všetkých voľbách, aj teraz. Vždy som mal koho, aj teraz. Ale prvý raz mám akýsi čudný, vracajúci sa pocit, že bola prekročená hranica, za ktorou som nikdy nechcel byť.

Servus Emil, na Dušičky som bol na hroboch. Čo sa týka hrobov, mám kam chodiť, len neviem, či niekto bude chodiť na môj. Ale, keď sa to tak vezme, je mi to fuk. Mohol by som si želať, aby môj popol rozprášili, ale nemám ani tušenia, že kde. Na Slavíne to by bolo asi nevhodné, predsa len by som mal byť skromnejší a na nejakom bezvýznamnom mieste, to by mi zase bolo ľúto, lebo až za takého bezvýznamného sa nepovažujem.

Stretli sme sa v Brooklyne, pred Koniarovým starožitníctvom, kde mala Nicole Krauss fotenie pri príležitosti vydania svojho nového románu Great House. „V knihe hrá podstatnú úlohu starý písací stôl,“ vysvetlila mi cestou do kaviarne, „tak preto starožitníctvo.“ Pri našom rozhovore sme sa tiež vrátili v čase – k jej prelomovému románu Dejiny lásky, ktorý prvýkrát vychádza v slovenčine.