Časť verejnosti vníma pochod za život kriticky, niekedy až veľmi kriticky. Liberáli nechápu, načo také veľké haló, keď počet interrupcií klesá. Snaha chrániť ľudský život v jeho začiatkoch im pripadá ako morálny fetiš. Veď by bolo absurdné, aby zhluk buniek prevážil utrpenie žien, ktoré si nemôžu dovoliť dokončiť tehotenstvo. Nie preto, že deti nechcú, ale preto, že sa nemôžu o ne postarať: lebo boli znásilnené, lebo živoria na hraniciach chudoby a prežitia, lebo im chýbalo vzdelanie, na ktoré mali právo a otehotneli príliš mladé... Ľavici prekáža Katolícka cirkev.

Milí priatelia, dobré jedlo nie je zlé. K jedlu však, viac ako čokoľvek iné, potrebujete dobrého partnera. Človeka, ktorý rád sedí za stolom, ktorý nepohrdne zákuskom, suchárom ani rezňom. Človeka, ktorý dopraje sebe i vám. Človeka, ktorý nezávidí. Mám známeho, ktorého do nepríčetnosti vytáča obradnosť a neúprosná pomalá ležérnosť môjho stolovania. Kdesi sa dočítal, že ľudia, ktorí si vychutnávajú jedlo, sú oveľa lepšími milencami ako tí, čo všetko nahádžu do seba bez pôžitku. On nevidí rozdiel medzi salámou plnou pomletých chrupaviek a výberovou šunčičkou.

Všetko zásadné sa udeje v detstve, niekedy medzi štvrtým, piatym rokom a, povedzme, dvanástym. Z vecí, čo boli prv, si zvykneme pamätať sotva fragmenty, a veci, čo boli neskôr, už sa nepodpísali takým definujúcim spôsobom. A veru neviem, odkiaľ to mám, aj ma to mrzí, o to viac, že v mojom prípade to sedí dokonale. Nevenujem sa ničomu, čo by nezačalo vtedy a tam. Filmy a seriály, knižky, videohry (o prvom kontakte v budapeštianskom Vidám parku niekedy inokedy) a, samozrejme, komiksy.

Vždy mi je to hlúpe, keď sklápam tú opierku hore a idem si cez dve sedačky v kupé natiahnuť nohy. Teda, ak na tej tretej niekto sedí. Ja si vlastne s týmto zámerom už vyberám kupé. Idem uličkou a skúmavo pozerám, kto kde sedí, pričom počet ľudí v kupé vôbec nie je rozhodujúci. Samozrejme, keby tam bolo prázdne kupé, už som v ňom rozfláknutá cez tri sedačky, svetlo zhasnuté, záclonka zastretá, kabelka pod hlavou a spím. To je však málokedy, a tak pozorne odhadujem ľudí. Na čo myslia? Čo sú asi zač? Bude im prekážať, ak si okamžite vyklopím opierku pre spolusediaceho hore a rozvalím sa cez dve sedačky?

Strašenie či hrozba? Kim Čong-un sa v priebehu minulého týždňa vyskytoval v médiách celého sveta na titulných stranách. Ak mu šlo o to, tak svoju vojnu už vyhral. Severná Kórea ohlásila, že rozdrví svojich nepriateľov, Južnú Kóreu a USA.

V polovici marca sa v médiách každoročne objavujú polemiky na tému slovenského štátu. Kritici právom pripomínajú, že je nesprávne nahovárať si, že to bolo pre Slovákov šťastné obdobie.

Začína sa jeseň a my sme čoraz náchylnejší siahať po výdatnejších jedlách, čo nás trošku zohrejú a poriadne zasýtia. Slováčisko si ukrojí na lopári delikátny plátok domácej údenej slaniny, no Francúz si otvorí svoje tradičné, rozvoniavajúce rillettes.

Navzdory faktu, že dominantnou skupinou hráčov videohier sú skutočne muži medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, akosi to veľmi nevidno. V mainstreame takmer vôbec, a dokonca aj v špecializovaných médiách, pre ktoré sú videohry stredom sveta, dávajú o sebe v diskusiách vedieť predovšetkým šarvanci o desať, pätnásť, dvadsať rokov mladší. Akoby sa dospelí muži, holdujúci videohrám aj v zrelom veku, za toto svoje hoby skutočne hanbili. Alebo sa tým nepotrebujú pýšiť, veď vedia svoje, alebo je im nejaké búranie predsudkov celkom ľahostajné. Kto nechce hrajúceho sa dospelého pochopiť, pre toho je každé vysvetľovanie nedostatočné a kto ho chápe, pravdepodobne sa hrá tiež. Prípadne by sa hral, ale ešte nenabral odvahu.

Orgány od väzňov Čína prestane využívať na darcovstvo orgánov telá popravených väzňov. V krajine sa budú od novembra tohto roku transplantovať už len orgány od dobrovoľných darcov. Toto vyhlásenie, ktoré predložil médiám Huang Jiefu, jeden z popredných chirurgov v krajine, zároveň oficiálne potvrdilo, že v Číne je používanie ľudských orgánov od popravených väzňov stále bežné.

Minulý štvrtok poslal švajčiarsky súd v Bellinzone na štyri roky a štyri mesiace do väzenia Antonína Koláčka (54) a spolu s ním štyroch ďalších Čechov, ktorí koncom 90. rokov spáchali mnohomiliardovú privatizačnú krádež. Pri tej správe mi až slzy vbehli do očí: Veď to je moja mladosť! O nečistom ovládnutí Mosteckej uhoľnej som písal pätnásť rokov.