Väčšinu svojho života som bol optimista s vrúcnym vzťahom k pesimizmu. V poslednom čase sa to však nejako zmenilo. K horšiemu.

Podľa Radoslava Procházku sa v ľuďoch z východného Slovenska skrýva nádej a záchrana pre našu krajinu.

V našej diskusii o školstve tentoraz pokračujeme pohľadom profesora Ladislava Kováča, človeka, ktorý v sebe spája dve skúsenosti: dlhoročnú skúsenosť biológa a akademického pracovníka s kratšou, ale intenzívnou skúsenosťou prvého ministra školstva po novembri 1989.

O objavoch, ktoré boli minulý rok ocenené Nobelovou cenou, sa mohli čitatelia .týždňa dozvedieť z pekných textov Vlada Černého, Ivana Černušáka a Petra Jedličku. Dajú sa z osudov tohtoročných laureátov odhaliť nejaké univerzálne charakteristiky, ktoré boli základom ich úspechu?

Keby sa jeho príbeh skončil v roku 1998, dnes by bol žurnalistickou ikonou. Po páde Mečiara sa však zaplietol s tajnou službou aj s mafiou, takže z hrdinu je razom obyčajný hochštapler. Právom?

V roku 1997 založil Ladislav Kovács v Rožňave malý rodinný pivovar a rozhodol sa stať lídrom v tvorbe nových pív. Dnes v remeselnom pivovare Kaltenecker vyrába 31 druhov piva.

V centrále strany Sieť visí kalendár, kde škrtajú dní do konca Ficovej vlády a Radoslav Procházka sa netají ambíciou stať sa po budúcich voľbách premiérom. Zatiaľ to však na to nevyzerá.

Slovenským vedcom sa málokedy podaria objavy, kvôli ktorým sa možno budú prepisovať učebnice. Jemu a jeho tímu sa taký objav podaril. Nie je však vedcom, ktorého zaujíma len vlastný výskum. Záleží mu na celej slovenskej vede. Jozef Nosek.

Ktorá pôvodná slovenská a ktorá do slovenčiny alebo češtiny preložená kniha vás v roku 2014 najviac zaujala a prečo? S touto otázkou sme sa obrátili na viaceré osobnosti.

Dozrel čas, aby sme preformátovali naše dejiny. Už to nie sú len dejiny národného obrodenia, dejiny Štúra a Hurbana či ich mináčovských interpretácií. Už nie sme národom, ktorý musí dokazovať svoje hranice. Už sa o ne nemusíme báť a vieme ich prekročiť.