Zaráža ma tá neznesiteľná ľahkosť, s akou mnohí seriózni politológovia a komentátori otočili o stoosemdesiat stupňov svoj postoj k narýchlo uvarenej vládnej koalícii.

Takmer na deň presne pred 26 rokmi štrajkujúci medici v Bratislave požiadali centrálu VPN, aby niekoho poslala na ich míting s predstaviteľmi Ministerstva školstva.

Slza dojatia sa mi zaleskla v oku pri pohľade na Roberta Fica, blížiaceho sa s kyticou (a s úsmevom!) k zachovalej vyparádenej dôchodkyni.

Verejné obstarávanie. Na Slovensku dnes tento výraz vyžaruje podobnú negatívnu energiu ako slovné spojenie rakovina hrubého čreva.

Martin C. Putna a Ján Štrasser o duchovných koreňoch ruskej kultúry, o prekladoch ruských autorov, o mnohom ďalšom. Moderuje Juraj Kušnierik.

„Už chýba len dúha nad mestom,“ zažartoval Peter Sagan, keď ho predminulý týždeň v stredu nadšene vítalo preplnené hlavné námestie v jeho rodnej Žiline.

Keď v sedemnástom storočí padli Turci na Poniky, v pätnásť kilometrov vzdialenom stoličnom sídle Banskej Bystrici sa to dozvedeli možno o mesiac a možno až o dvesto rokov z básne Sama Chalupku Turčín Poničan.

Najvyšší slovenský demoralizátor (čítaj: odporca moralizovania) Robert F. tvrdo bojoval o to, aby súkromné zdravotné poisťovne na Slovensku skapali a ostala len jedná – tá štátna. Tá, ktorá dnes odmieta preplatiť svojim poistencom Anne Slančíkovej a Júliusovi Pollákovi liečbu liekom jakavi.

Mal či nemal slovenský prezident Andrej Kiska zveriť svoj pokazený bedrový kĺb českým chirurgom? Toť otázka ako zo Shakespearovej tragédie. Isteže, je plne legitímna, no nesmie prekryť iné, takpovediac vitálne problémy nášho zdravotníctva. Lebo tie ohrozujú nás všetkých.

Psychológia definuje cynizmus ako „bezcitný výsmech, opovrhovanie všeobecne prijatými pravidlami mravnosti a duchovnými hodnotami.“ Dvadsaťsedem rokov po páde komunizmu, kde bol istým spôsobom formovaný i deformovaný totalitným režimom, sa nám dnes na Slovensku predvádza v celej svojej zvrhlosti.