História popmusic pozná niekoľ ko významných konfliktov. Väčšinou išlo o spory medzi konkurenčnými kapelami, generačné konflikty, prípadne sa dvaja hudobníci navzájom očierňovali vo svojich skladbách, čo by sa dalo označiť za predchodcu „dissovania“.

Takýto spor slovenský hip-hop ešte nezažil. Domáci rapperi sa cez svoje klipy na YouTube prekárajú, kto je väčší raper. Navonok to pripomína rapovú vojnu dvoch nezmieriteľných táborov, no v skutočnosti na nej zarobia všetci.

Western, kovbojky, indiánky, John Wayne, Gojko Mitić, Sedem statočných, Hombre, Synovia veľkej medvedice a nakoniec aj ten nešťastný Karl May. Zlodej, luhár, šialenec, ale rešpekt si zaslúži.

Možno by sme mali najprv odpovedať na otázku, odkedy dokedy siaha dvadsiate storočie. Od Einsteina po rozlúštenie tajomstva Higgsovho bozónu? Alebo od Fleminga po klonovanie? Od Misa Criolla po Salvadora Daliho či od Chaplina po Johna Lennona? Prípadne od mníchovského pivného puču po Auschwitz? Od dobytia Zimného paláca po gulagy? Potom od gulagov po Veľký pochod a odtiaľ po horu lebiek Pathet Lao?

Barack Obama pred štyrmi rokmi porazil svojho republikánskeho súpera Johna McCaina svojou víziou nádeje a zmeny; bola to „zmena, ktorej môžeme veriť". Paradoxom prezidenta, ktorý dnes obhajuje svoj úrad proti Mittovi Romneymu, je silné varovanie pred zmenami, ktoré by čakali Romneyho Ameriku, takmer nostalgia za Spojenými štátmi, v ktorých dnešné generácie vyrástli, no ktoré už nasledujúca generácia zažiť nemusí. Minulotýždňový zjazd Demokratickej strany, ktorý oficiálne nominoval Obamu za kandidáta na ďalšie štyri roky, bol plný volania po uchovaní toho, čo charakterizovalo blahobyt a dobrý život Američanov posledného polstoročia ? od možnosti väčšiny ľudí nájsť si dobrú prácu a slušné bývanie až po veľké zdravotné programy Medicare a Medicaid. Bolo to volanie za Amerikou, ktorá ponúkala kombináciu tradičného amerického sna, kde sa tí usilovní a pracovití bez ohľadu na svoj pôvod môžu dostať (niekedy až v ďalšej generácii) k ovociu svojej práce, a sveta, v ktorom sa štát nakoniec aspoň nejakou formou postará o slabších a pomôže núdznejším. Nostalgiu tomuto volaniu dodáva skutočnosť, že táto Amerika existuje čoraz menej, a že dlhy, ktoré táto Amerika vyrobila, bude musieť niekto zaplatiť. Amerika má na začiatku druhého desaťročia druhého tisícročia prvú generáciu nových dôchodcov, ktorí sa narodili po 2. svetovej vojne. Sú relatívne zdraví, plní energie, relatívne bohatí (často so štátnymi alebo firemnými penziami), majú niečo vyše 65 rokov a ďalšich 20-30 rokov aktívneho života pred sebou. Nie je vylúčené, že táto generácia dôchodcov, ktorá bola podľa Davida Brooksa dokonca vytvorila úplne novú vekovú skupinu v spoločnosti, skupinu aktívnych penzistov s osobitnými návykmi a potrebami, bude v tejto podobe aj generáciou poslednou. Tá ďalšia o 20 či 30 rokov na to všetko už nemusí mať peniaze.

KNIHA Pišta Vandal: Prototyp Eva (Limerick, 2012) Literárne spracovania dramatického, apokalyptického zápasu medzi človekom, hriechom a Bohom majú dlhú a pestrú históriu: od výborných diel Danteho, Miltona, Komenského, Johna Bunyana, Bulgakova či C. S. Lewisa až po dobre mienené gýče, medzi ktorými patrí Youngova Chatrč medzi tie lepšie kúsky. A potom je tu hard-core apokalypsa Prototyp Eva Pištu Vandala, metalistu a pankáča, autora duchovnej poézie aj Havinkovho hovienka, Pekelnej muziky aj životopisu misionára Karola Nižňánskeho.

SCOTT WALKER - SCOTT 3 (1969, Philips)

Asi málokto si dokáže rockovú muziku predstaviť bez Rolling Stones, Animals alebo Led Zeppelin. Prečo však hrali práve to, čo hrali? Odpoveď je jednoduchá. Lebo Alexis Korner.

Marc Forster (1969) je hollywoodsky režisér, o ktorom sa zvykne hovoriť, že je všestranný. V tom dobrom zmysle slova. Má za sebou minimálne dva zapamätateľné filmy – celkom rozdielne. Prvý je Hľadanie Krajiny-nekrajiny (2004), krehký, zdravo romantický príbeh o Jamesovi Barriem (Johny Depp), literárnom stvoriteľovi jednej z najslávnejších rozprávkových postáv, autorovi príbehov o Petrovi Panovi.

„Chystáš sa na Bennyho Golsona?“ opýtal som sa pred niekoľkými dňami kamaráta – džezového hudobníka a fanúšika. „Kto je to?“ schladila ma jeho odpoveď.