Keď pred pár týždňami vyšla v Česku knižka Ayn Randovej Atlasova vzpoura, potešili sa nielen fanúšikovia sci-fi, ale i pomerne široká skupina ľudí, ktorí už o druhej najvplyvnejšej knihe v USA čosi počuli. Teda za druhú najvplyvnejšiu ju označili americkí knižní fanúšikovia v akomsi prieskume pre Knižnicu Amerického kongresu v roku 1991.

Ťažšie je svet opustiť, ako ho vymyslieť. Autori populárnej literatúry a popkultúry nezriedka podľahnú sami sebe, zamilujú sa do svojho diela. A keď niekto niečo miluje, ťažko sa mu to opúšťa. Preto prakticky nejestvujú fantasy romány, ale existujú stovky, tisíce fantasy ság, so sci-fi je to síce lepšie, ale aj tam je pokračovaní až príliš veľa a komiks a film azda ani netreba spomínať, tie tým trpia najviac.

Fanúšikovia Douglasa Adamsa a jeho skvelého sci-fi románu Stopárov sprievodca galaxiou vedia, že „42“ je odpoveď superpočítača na kardinálnu otázku života, vesmíru a všetkého. Problém spočíva v tom, že nie je známa otázka, na ktorú je „42“ odpoveďou, a preto táto odpoveď nedáva zmysel.

Niečo je inak. Tak definoval svoj žáner klasik československej sci-fi Ondřej Neff. Ide o mimoriadne výstižnú definíciu, a to nielen žánru sci-fi, pokojne platí na každý dobrý príbeh. Aký to je?

Dospelý muž v tričku s logom Supermana už nie je svetonázorová výpoveď, ale móda. Vyhrali sme, beda nám. Supermarkety sú plné oblečenia s motívmi z filmov a seriálov, aj to najreprezentatívnejšie kníhkupectvo má regál so sci-fi a fantasy, komiksy sa predávajú v novinových stánkoch, z hororových postáv sa stali reklamní panáci. Každý vie, že Star Trek a Star Wars nie je to isté a nikto už nepovie, že Stephen King píše brak.

John Carter: Medzi dvoma svetmi je nápadnou veľkorozpočtovou a elegantnou adaptáciou prvého z dobrodružných proto sci-fi románov Edgara Rice Burroughsa o veteránovi americkej občianskej vojny, ktorý sa ocitne na Marse a tam zažíva všakovaké dobrodružstvá.

Milovníci absurdity si môžu v našom pokrokovom svete krochkať blahom. Každá vec sa dá uchopiť z toľkých strán, až žasnete. Kedysi sa to týkalo hlavne umenia. Básnik napísal báseň a z rozboru sa dozvedel, o čom vlastne napísal. Výtvarní umelci sa musia niekedy pučiť od smiechu, kurátorské prejavy patrili vždy k zaujímavým literárnym sci fi žánrom.

.obrazy nám ukazujú možnosti. Často je to fantázia, ktorá nás prevedie realitou.“ Autorkou tohto výroku je Mae Jemison, prvá čierna Američanka, ktorá sa v roku 1992 zúčastnila letu do vesmíru na raketopláne Endeavour. Ako dieťa vyrastajúce v 60. rokoch ju k budúcej kariére inšpirovala postava z legendárneho sci-fi seriálu Star Trek. Išlo o poručíčku Uhuru, čiernu komunikačnú dôstojníčku vesmírnej lode Enterprise. V čase, keď mali čierni Američania problém nájsť si solídnejšie zamestnanie, vystupovala v televízii černoška, ktorá mala dôstojnícku hodnosť a dôležité miesto v lodnej posádke. Herečka Nichelle Nichols, ktorá Uhuru stvárnila, inšpirovala celú generáciu svojich krajanov. Keď chcela po prvej sérii zo seriálu odísť, sám Martin Luther King ju presvedčil, aby zostala. Astronautka Mae Jamison pritom nebola jediná, ktorú seriálová postava ovplyvnila. Herečka Whoopi Goldbergová ako malé dievča vraj po zhliadnutí jednej epizódy radostne oznámila rodičom: „Práve som videla v televízii čiernu ženu. A nerobila slúžku.“

Je ľahučké ako vánok a zároveň pevnejšie než oceľ. Je tenšie ako ľudský vlas a pritom pružnejšie ako guma. Voda ho nezmáča, mráz mu neublíži a horúčava nespáli. Žeby sci-fi? Vôbec nie, ide o (ne)obyčajné pavúčie vlákno.

Steven Spielberg chcel kedysi urobiť film, ktorý mal nazrieť do budúcnosti tak realisticky ako doteraz žiadny film zo žánru sci-fi. Do hotela v Santa Monica si pozval pätnásť múdrych ľudí, všetko vplyvné kapacity z najdôležitejších vedeckých oborov.