Komu (a čomu?) sa vlastne prihovára náš premiér, keď vraví, že na Ukrajine nie je vojna, rakety na Kyjev padajú len tak občas a my, pravdymilovný národ slovenský, sa nenecháme zradne vohnať do vojny proti našim ruským bratom? Nie je to rusofília, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, a už vôbec to nie je žiadne absurdné zlo, prajúce si smrť ukrajinských detí. Je to strach.

Predseda sa pohráva s neutrálom, opakuje tie isté formulky a štát stojí, zatiaľ čo svet sa rúti rýchlosťou F1. Brad Pitt, jeho rovesník, si v novom filme sadá do monopostu a ide naplno. Rozdiel vo výkonoch aj tlačovkách je priepastný.

„Vojna je mier“ je jedno z hesiel režimu z Orwellovej dystopie 1984 a pojem mier sa aj dnes denaturuje. Česi vymysleli výraz „chcimír“, to je človek, ktorý si mier vykladá ako porazenectvo. Treba sa vzdať (Rusom) a bude pokoj. V dnešnej téme čísla sa na slovo mier pozrieme z rôznych uhlov.

Ľubica Karvašová zdôraznila, že neexistuje legitímny dôvod, aby niekto siahal na eurofondy dohodnuté s regiónmi bez ich súhlasu.

Ak premiér hovorí o zmene politického systému, neznamená to, že systém chce zmeniť. Znamená to, že významná časť slovenskej spoločnosti to chce počuť.

Generál Ben Hodges je bývalý veliteľ amerických ozbrojených síl v Európe. Po odchode do výslužby v roku 2018 už nemusí byť apolitický a jeho hlas za demokraciu v USA aj vo svete zaznieva na mnohých globálnych fórach. Na Globsecu sme s ním urobili exkluzívny rozhovor.

Po amerických voľbách sme vedeli, že bude zle, ale že bude zle tak rýchlo a intenzívne, to nás mnohých šokovalo. Amerika nezačína byť „znovu veľká“, naopak. Kolíska demokracie strmhlav padá. V téme tohto čísla uvažujeme, prečo a kam.

Aktuálne filmové novinky v kinách sú o sprisahaní (čiže o puči), o nájomných vrahoch (hoci prísne apolitických) a nechýba ani poriadny džender. Vyzerá to ako zoznam predsedových obľúbených zástupných tém. Náhoda? Nemyslím.

Pravda je dnes vzácna esencia. Ako tie maličké častice, z ktorých sa vraj skladá svet. Tuším sa im hovorí bozóny. Sú aj nie sú. Sú nami, sme nimi... tak je to, myslím, aj s pravdou.

Jana Želibská (* 3. mája 1941) je autorka, ktorá sa suverénne pohybuje na výtvarnej scéne od konca šesťdesiatych rokov. Už vtedy prekročila hranice domáceho kontextu: Jindřich Chalupecký, v tom čase najvplyvnejší český kritik výtvarného umenia, uviedol jej autorskú výstavu s názvom Kandarya-Mahadeva (1969, Špálova galerie).