Nedávno som bol opäť v Londýne a tentoraz som mal čas aj na „sightseeing“. Samozrejme, Katedrála svätého Pavla nemohla chýbať. Ani sme netušili a zažili sme historický okamih – prvý deň jej otvorenia po týždňovej uzávere vďaka tamojšej odnoži hnutia Occupy Wall street.

Spojenie hlasovania o dôvere vláde s prijatím eurovalu malo byť posledným a najúčinnejším nástrojom, aby Dzurindova hra na psa a mačku vyústila v koalícii do víťazného konca.

Výchova dieťaťa sa vraj veľmi podobá tomu, keď ho učíte jazdiť na bicykli. Vtip je v tom, odhadnúť, kedy máte držať a kedy pustiť. Moje deti sa učili podozrivo rýchlo. Ale bordel v izbe majú nekonečný.

Na Slovensku máme len málo operencov, ktorých hlas síce pozná aj malé dieťa, ale to, ako vyzerajú, vieme väčšinou len z knižiek. Do tejto kategórie patria aj kukučky. Žijú skryto, a tak až intenzívny výskum v posledných rokoch začína dávať zmysel mnohým tajomstvám ich existencie.

Sedemdesiate roky v Československej socialistickej republike. Na Hradčanoch sedí najprv Ludvík Svoboda, v roku 1975 ho vystrieda Gustáv Husák. Takmer všetky deti sú pionieri, len málo tínedžerom sa darí uniknúť Socialistickému zväzu mládeže (pravdupovediac, drvivá väčšina sa uniknúť ani nesnažila). Mandarinky a banány boli skoro pred každými Vianocami, na dovolenky sa chodilo do Burgasu alebo na Balatón. Populárnej hudbe sa mimoriadne darilo: Karel Gott si kládol zásadné otázky s jemne erotickým podtónom, ako napríklad Kdepak ty ptáčku hnízdo máš?, Helena Vondráčková obdivovala Maľovaný džbánok, Karol Duchoň túžil po dolinách a dievčati z Budmeríc, každoročne sa konala Bratislavská lýra, Děčínská kotva a festivaly politickej piesne v Martine a v Sokolove.

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.

Čo majú spoločné Bill Clinton, Warren Buffet a Laura Bushová? Okrem peňazí, vplyvu a slávy to, že všetci traja minulý týždeň vystúpili na podujatí Education Nation v New Yorku. Na Rockefeller Plaza, kde v zime býva aj z filmov známe klzisko, sa spolu s desiatkami iných filantropov a verejných osobností, s mnohými guvernérmi a starostami, so známymi televíznymi moderátormi a so stovkami učiteľov za podpory televízie NBC venovali jedinej téme: ako zlepšiť americké školstvo.

Mário Radačovský, bývalý šéf baletu SND, pomaly končí s aktívnym tancom, začína študovať choreografiu v Prahe, zvažuje, či ísť do politiky, a buduje nový Balet Bratislava. Robí tam všetko, choreografa, manažéra aj stavbyvedúceho, zametá aj sadruje.

Spolkový snem schválil obrovskou väčšinou posilnenie Európskeho fondu finančnej stability. Nepomohol na slovenské pomery ani neobvyklý vstup Richarda Sulíka do nemeckej debaty. Pozornosť Európy sa tak pomaly obracia na váhajúcu Bratislavu.

Rektori dvoch ostravských univerzít napísali list študentom základných a stredných škôl. Pointa listu: študenti sa majú viac učiť. Celkom logické, však? Lekár nám povie, že máme žiť zdravo, kazateľ, že máme žiť cnostne. Čo iné môže chcieť rektor ako to, že sa máme viac učiť? Rektori sú však znepokojení. Študenti nevedia jazyky, majú nechuť k matematike a k fyzike, nechce sa im makať, a mnohí preto univerzity jednoducho nezvládajú. „Učenie je drina,“ vyjadrili sa rektori v denníku Právo.