Je jeseň. V levočskej záhrade nám dozreli slivky. Sladké šťavnaté plody sa zrodili z kvetov jari. Viacerí z nás sme v týchto dňoch prijali tie najvzácnejšie plody, čarovné uzlíčky nových ľudských bytostí. Plody zrodené z kvetov lásky. Ich rodičia, a my s nimi, ich budeme opatrovať ako oko v hlave.

O kadečom sa hovorí, že je dvojsečné a o strachu to platí určite. No inak, ako by sme si predstavovali. Kto ním chce sekať ako zbraňou, musí byť pripravený na jedno: keď túto zbraň uchopí, nájde tam, kde by očakával rukoväť, tiež nabrúsené ostrie.

Predstavte si pocit absolútnej bezmocnosti, frustrácie a skutočnosti, že vaše „mierové“ výkriky nahlas opakuje už len Eduard Chmelár. Vtedy máte na výber. Buď si uvedomiť, že sa vám všetko vymklo spod kontroly alebo sa zachovať ako najúbohejší diktátor dnešnej doby – vystreliť rakety na ukrajinské mestá.

Pokiaľ by predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) rokoval o takých vážnych krokoch, akými sú predčasné voľby, ako s prvou by sa bavil s najsilnejšou opozičnou stranou. Tou je podľa jeho slov aktuálne Hlas-SD. Uviedol to v utorok v reakcii na návrh dohody zo strany Smeru-SD a jeho lídra Roberta Fica, ktorá má viesť k predčasným voľbám. Kollár odmieta, aby im Fico diktoval hru.

Ďalší z odkladov parlamentnej schôdze, ktoré Kollár pravidelne naťahuje až na týždeň, podporuje dohady, že v hre sú už aj tie tri mesiace, po ktorých prezidentka môže prikročiť k rozpusteniu parlamentu, ak stále nie je uznášaniaschopný. Teoreticko-špekulatívna možnosť predčasných volieb by sa tak obrátila na istotu.

Etablovaný festival študentských filmov Áčko pod záštitou Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení sa uskutoční od 19. do 22.októbra 2022. Na plátne sa premietnu tie najlepšie audiovizuálne diela študentov filmových škôl z uplynulých rokov. Festival tento rok oslavuje 26.rokov.

Politici by mohli urobiť viac. Nemám na mysli tých, ktorí tu celé roky šíria nenávisť voči sexuálnym menšinám.

Cena tam, kde v júni pred prázdninami. Pokles o 56 %.

Včera sme si pripomenuli finále prvej fázy norimberského procesu, popravu desiatich odsúdených na smrť obesením (1946). Hlavní vinníci sa pred súd nikdy nedostali. Zo strachu pred zajatím a potupou spáchal Adolf Hitler 30. apríla 1945 vo svojom bunkri samovraždu. Na druhý deň ho nasledoval aj ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels, keď predtým s manželkou otrávili svojich šesť detí. Ríšsky vodca SS Heinrich Himmler padol koncom mája 1945 do britského zajatia a tiež si zvolil radšej smrť. Poprave sa vyhli aj dvaja odsúdení na trest smrti, Martin Bormann a Hermann Göring.

Predseda SaS Richard Sulík tvrdí, že veľa poslancov, a najmä koaličných, za návrh nehlasovali len preto, že je od SaS.