Nálety predsedu vlády na mediálnu krajinu sú koloritom posledných dvoch rokov. Keďže tlačový zákon, ktorého prvé narodeniny si práve pripomíname, sa nestal zbraňou hromadného ničenia (hoci ho využívajú najmä politici), Ficove stále nové útoky skôr otupujú citlivosť, než by udržiavali v strehu. To sa môže ukázať ako problém.

S

Raz možno história zaznamená ako ťažkú iróniu – a dúfajme, že skôr zábavnú ako tragickú – že presne v deň, keď Barack Obama skicoval adorojúcemu davu v Prahe svoju víziu postnukleárneho sveta, Severná Kórea odpálila raketu, ktorá jej jedného dňa môže dať schopnosť vystreliť nukleárnu hlavicu až do vzdialenosti 6 000 kilometrov.

V Slovenskej národnej galérii je už niekoľko týždňov sprístupnená výstava Mudroch & Mudroch s podtitulom Neuskutočnený rozhovor. Ponúka diela dvoch osobností slovenskej výtvarnej scény, ale zároveň otca a syna, Jána Mudrocha a Mariána Mudrocha.

Je mi premiéra Donalda Tuska a celej tej jeho poľskej vlády tak trochu ľúto. Dá sa povedať, že celá Občianska platforma aj Donald Trusk doplatili.

Termínovo to Robertovi Ficovi nevyšlo dobre. Keby voľby boli tak o rok-dva neskôr, bolo by to ideálne. Parlamentné voľby sú však už v júni 2010, teda o trištvrte roka – a dno krízy je ešte len pred nami.

Tento príbeh sa začína tak, že si niekto vymenil službu. Krátko po tom sa na úplne inom konci mesta pre malé nedorozumenie medzi staršími chodkyňami zrazili dve celkom nové BMW radu 6 a Peugeot 407.

Nassim Taleb napísal pred dvoma rokmi knihu Čierna labuť, ktorá sa skoro okamžite stala bestsellerom. Jedna kapitola tejto knihy je venovaná Gaussovej krivke, ktorú Taleb nazýva „veľkým intelektuálnym podvodom“. Nassim Taleb je blbec.

Známa edícia cestovateľských sprievodcov Lonely Planet odporúča Stalinovo múzeum v Gori ako možno najzaujímavejšie múzeum v Gruzínsku. Slovo možno sa dá pokojne vynechať.