Takmer pred pätnástimi rokmi napísal nemecký teoretik práva, sudca a spisovateľ Bernard Schlink útly román Predčítač a dobyl ním svet. Po niekoľkých detektívnych, právnických príbehoch načrel hlbšie do vlastnej i národnej minulosti silným spôsobom a jedinečným uhlom nazerania.

Od detstva kreslí a maľuje, je akademicky vzdelaný výtvarník, jeho obrazy visia v mnohých galériách, no považuje sa za „maliara natierača“. Organizuje výtvarné dianie okolo galérie Tranzit.sk, no vyhýba sa inštitúciám. Slobodný človek, pre ktorého sú veľmi dôležité kaviarne. Laco Teren.

Dňa 22. júna 1949 sa v juhoslovenskej obci Hontianske Moravce narodil Jaro Filip. Hudobník, skladateľ, herec, humorista, moderátor, dramaturg, aktivista a nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, skrátka, ako ho vo svojej knihe nazval Marian Jaslovský, Človek hromadného výskytu.

Začiatkom roku 1947 sa v Prahe stretli za veľmi zvláštnych okolností dvaja lekári. Jeden z nich žiadal druhého o pomoc pri posúdení svojej vlastnej choroby. Tak sa začal dvadsať rokov trvajúci podivuhodný prípad doktora Stuchlíka a doktora Lukeša.

Raz možno história zaznamená ako ťažkú iróniu – a dúfajme, že skôr zábavnú ako tragickú – že presne v deň, keď Barack Obama skicoval adorojúcemu davu v Prahe svoju víziu postnukleárneho sveta, Severná Kórea odpálila raketu, ktorá jej jedného dňa môže dať schopnosť vystreliť nukleárnu hlavicu až do vzdialenosti 6 000 kilometrov.

Termínovo to Robertovi Ficovi nevyšlo dobre. Keby voľby boli tak o rok-dva neskôr, bolo by to ideálne. Parlamentné voľby sú však už v júni 2010, teda o trištvrte roka – a dno krízy je ešte len pred nami.

Keď dostal Daniel Kahneman Nobelovu cenu, bol Amos Tversky už šesť rokov mŕtvy. Škoda, v tomto prípade by naozaj platilo, že kto rýchlo dáva – dvakrát dáva. Takto dostal cenu za spoločné výsledky len jeden z nich.

Je možné na Slovensku knihou rozpútať škandál? Asi nie. A je to škoda, najmä keď si autor knihy zaslúži našu úctu, no dopustí sa niečoho, čo sa nerobí. Reč je o najnovšej knihe kardinála Korca, vydanej v podobe odpovedí na 50 otázok.

.minulý utorok, keď sa slávil Deň ústavy, bol v skutočnosti dňom neslobody. Alebo inak: nie štátnym sviatkom, ale sviatkom štátu. V ten deň totiž začali na našom území platiť tri zákony, ktoré symbolizujú jeden zo základných problémov dnešného západného sveta: už niet voľného kúta, kam by nesiahala viditeľná ruka štátu.

Už-už bude premiéra nového Jánošíka, tešíme sa, nemôžeme sa dočkať. Ten film sa nakrúcal nečakane dlho, ale zďaleka nie tak dlho, ako sa stavala nová budova Slovenského národného divadla. Ako keby nám tie dôležité národné logá nejako nešli. A pritom po nich tak veľmi túžime.