Rozhovor so starostom Nižnej Myšle Mariánom Karvanským o nevyhnutnosti geologických expertíz, úcinnej a zbytočnej pomoci a nezáujme o bytové domy.

Běž domů, Ivane, čeká tě Nataša. Tento jednoduchý popevok Jaromíra Vomáčku bol jedným zo šlágrov roku 1968. Ivana sa nám podarilo definitívne vyhnať až po revolúcii o dvadsať rokov neskôr. Ivan sa však na územie bývalého Československa vrátil. V podobe ruského armádneho súboru Alexandrovci.

Z toho príbehu mrazí aj po štyroch rokoch. Študentka ide na skúšku a cestou ju napadnú dvaja holohlaví útočníci. Po dvoch týždňoch ju polícia a následne premiér s ministrom obvinia, že si útok vymyslela.

Môžu ľudia v dobrom spomínať na človeka, ktorý v krajine vládol tvrdou, autoritatívnou rukou, zatváral svojich protivníkov a zaviedol cenzúru? Odpoveď je prostá: ľudia často v dobrom spomínajú aj na horšie veci. V tomto prípade spomínajú na muža, ktorý rukou diktátora zachránil krajinu pred dvoma horšími diktatúrami, a ktorý tri desaťročia vládol krajine, ktorá dnes už neexistuje. Juhoslovanský prezident Josip Tito je aj tridsať rokov po svojej smrti v máji 1980 mnohými ľuďmi v následníckych štátoch bývalej Juhoslávie rešpektovaný a dokonca uctievaný. A to napriek tomu, že krajina, ktorej vládol, desať rokov po jeho smrti upadla do série vojen a ekonomického poklesu.

Ukradli mi bicykel. Nebol úžasný, ale bol celkom dobrý. Za desaťtisíc a vyzeral dobre, takže sa na ňom nehanbil jazdiť ani môj štrnásťročný syn Kuba, ktorý len tak na niečo nesadne. Ukradli mi ho takmer za bieleho dňa, niekedy medzi ôsmou a pol desiatou večer, zo záhrady viladomu, kde Kuba s mamičkou býva.

Necelé dva týždne pred britskými parlamentnými voľbami sa Davidovi Cameronovi nečakane skomplikovala cesta k volebnému víťazstvu konzervatívcov, plánovanému posledných päť rokov a zdanlivo istému najmenej posledné dva roky.