Letným čajníkom prechádza časť ekliptiky. V čajníku môžu byť všetky planéty od Zeme ďalej, aj Mesiac. Ekliptika prechádza hornou časťou Strelca. Strelcov čajník. Strelec nikdy nevychádza celý v našich končinách. Akokoľvek surrealistický začiatok, už nám asi dochádza, že bude reč o letnej oblohe, o južnej letnej oblohe, nočnej oblohe na Žitnom ostrove. Pole pod čajníkom, z ktorého si strelec nalieva čaj, je plné slnečníc, v noci so sklonenými hlavami vzdávajúc poctu nočnému rituálu.

Jakým způsobem se v Evropské unii hájí národní zájmy jednotlivých zemí? Nevím, zda se debata o této otázce vede na Slovensku, ale u nás v Česku byla ještě nedávno celkem populární.

Na internete sa dá nájsť video s mužom, ktorý sa počas krupobitia vyrúti z bytu k svojmu luxusnému autu, vymrští sa na jeho strechu a tam vlastným telom bráni krúpom, aby nepoškodili jeho unikátny lak. Je to niečo medzi plávaním technikou prsia, ale viac sa to podobá na štýl ropuchy v kŕčoch. Keď uvážime že nejedna hrudka toho ľadovca má priemer aj 4 cm, tak vieme vypočítať, že dopadá na zem rýchlosťou temer 90 km za hodinu. Čiže to plávanie na streche pre tohto Argentínčana vôbec nie je bezbolestné. Aj takto môže vyzerať slobodné rozhodnutie obetovať sa pre lásku ku kúsku solídne vytvarovaného plechu.

Milí priatelia. Tento stĺpček by som chcel venovať psom. Každý stretol svojho životného psa. Možno to bol susedov oňuchávač. Rafol vás do lýtka. Preto teraz psov bojkotujete. Možno sami chováte psovitú šelmu, práve vám olizuje ruky. V mojom živote bolo niekoľko psov. Prvý bol susedov Lesan u babky na dvore. Mal som ho rád, ako dieťa som ho skusmo kopol, on vyceril tesáky, zdrapil ma za tepláky. Potom bol jeden vlčiak, ktorý mi kovovým náhubkom udrel do hlavy, lebo ako komótne dieťa s nadváhou som sa nevyšplhal na strom. Potom prišla Brita.

Milí priatelia, už dávno som nepísal o mojej manželke. Je to elegantná žena. Neviem, a vlastne ani nechcem vedieť, čo na ňu hovoria iní chlapi, pre mňa je najšmrncovnejšia. Nezáleží, či má tepláky, či kvetované šaty, či mi dohovára, alebo ma chváli. Niekedy písala básne a študovala francúzštinu. Na taške mala našitú aplikáciu z hlinených guľôčok a kociek. Raz som ju stretol v školskom bufete, v omamnej vôni vlašského šalátu a čerstvého pečiva. Ozdoby z tašky sa jej rozsypali po zemi a ona ich rýchlo zhŕňala do dlaní. Test, z ktorého dostala FX, mi venovala na výstrahu.

Popri mnohých vzácnych priateľoch, ktorých som stretol na svojej ceste, nazberal som aj veľa priateľských psov. Teda, ony si našli mňa. Najprv na mňa zaštekajú, zavrčia, poviem im pár slov, však aj chudák pes je len človek – a sme priatelia.

Keď som minule zazrela pri Ženevskom jazere Paola Coelha, spomenula som si na román Jedenásť minút, ktorého dej sa tu odohráva. Mária, hlavná hrdinka, sem prišla s vidinou lepšej budúcnosti. Legálna, ale psychicky a fyzicky náročná práca prostitútky ju však k splneniu sna nepribližuje. No ako každá správna rozprávka, aj táto sa končí šťastne.

Útržok papiera ležal na zemi, ale našiel ho až o deň. Text bol napísaný ručne a nečitateľne, ale rozumel všetkému. Diazepam je aj naďalej za desať pesos za dvanásť tabletiek, doručený by mal byť do 24 hodín. Aspoň počas nabližšieho mesiaca. Paralen sa tiež dá zohnať. Označil ho ako voľbu číslo dva. Alkohol teraz nepotreboval, tak ho neobjednal. Ešte jeden krém, keďže sa teraz dá zohnať.

Pred ôsmimi rokmi som dala zbohom veľkomestu, pohľadom objala amsterdamské kanály a krásnu vežu Westertoren, a odsťahovala sa na najsevernejší výbežok Holandska, do dedinky Finsterwolde. Keď zmena, tak poriadna. Finsterwolde má 2 445 obyvateľov, pričom 18 percent je starších ako 65 rokov. Je tu jeden kostol, dve krčmy, jeden predražený supermarket a jeden obchod s odevmi, aké si žena s troškou sebaúcty neoblečie ani do rakvy. Príroda je drsná. Keď je zamračené, oblaky sa takmer dotýkajú zeme. Kam sa pozriete, všade rovina, s obzorom zliata do celistvej plochy.

Spievajúca plyšová kvetinka. Zlomená herecká cena z filmového festivalu. Listy a obrázky od detí, čo chodili do mojej čajovne v Spišskom Hrhove. Plagát chorvátskeho popového speváka typu Bon Jovi, strhnutého počas veselej noci v kempe v borovicovom lesíku na Makarskej, keď sme nemali na hotel a spali sme tajne na zemi..staré karimatky a spacáky, obžraté moľami, plchmi a myšami.