V situácii, keď nad Slovenskom visí zničujúca kombinácia vonkajších šokov a ideologicky najzadubenejšej vlády, sa parlamentná opozícia predvádzala rozpravou o kanalizačných poklopoch, alkohole v krvi cyklistov a pod. Tento tristný obraz z poslednej schôdze NR SR sumarizuje úpadok, do ktorého sa tzv. pravica postupne prepadávala desať rokov. Pričom ani po tzv. zmenách v SDKÚ a KDH nevidieť nielenže horizont obratu, ale – a to je horšie – ani reálneho odporu voči vláde, ktorá má všetky predpoklady byť ešte škodlivejšou, než boli vlády Mečiarove.

Neviem sa vynačudovať, kde sa v nás berie toľko patetizmu. Stretnete ho všade. Krásne vynikne pri ohlasovaní konca toho či tamtoho. Koniec kultúry sme prežili už neviemkoľkokrát, hokej končí pravidelne, keď tí junáci v značkovom brnení nevyhrajú nejakú medailu, zimy sa končia, keď nenapadne sneh, letá, keď nesvieti slnko, knihy, bryndza, folklór, punk, furt nejaké konce. Teraz je najmódnejší koniec pravice na Slovensku.

PJ Harvey: Let England Shake (Universal 2011)

Volebný megahit „Rast, nie uťahovanie opaskov“ sa stáva novou politickou pesničkou Európy. Hrajú ju všetky rádiá, páči sa Françoisovi Hollandovi, Grékom i Robertovi Ficovi. A možno túto pieseň budeme počúvať aj v lete na kúpaliskách z ampliónov.

Bez nich si už leto hádam ani nevieme predstaviť. Bucľaté sa na nás pozerajú na trhu z pultu a keď tieto rajské loptičky ovoniame, okamžite pocítime silu slnka, ktoré ich zafarbilo dočervena.

Dvadsiateho ôsmeho septembra bol belasý deň oneskoreného leta 1966, „keď sa v sadoch pomýlili jablone a opäť zakvitli a keď sa škorce vracali do búdok” a Bohuš Kováč (1936 – 2006) sa ráno dozvedel, že zomrel André Breton a v takom rozpoležení ďalej písal úvodné poznámky Alchýmie zázračného, monografie o podstate a osudoch surrealizmu.

Šport má svoje olympiády v lete a v zime, víno najmä na jar. Na Slovensku nastal čas vinárskych súťaží a prehliadok, rozdávajú sa medaily, bude čo lepiť na fľašky. Aká je ich výpovedná hodnota?

Generácia detí 70., 80., 90. rokov, z ktorých sú dnes produktívni občania, vyrastala aj na grafickom dizajne Svetozára Mydla (1948). Slovo dizajn tu netreba chápať iba ako typografiu kníh (najčastejšie to boli knihy z Mladých liet či neskôr z Buvika), ale aj ako synonymum pre vizuálny názor, ktorý bol v šedivých rokoch nenormalizácie farebným ostrovom pre oči.

Keď idete po ulici v južnom Turecku, nevyhnete sa miestnej angličtine, ktorá útočí na všetkých turistov. „Hello, lady, nice fish for you. You like beer?“ Každý obchod, krčma, bar či reštaurácia je ovplyvnená tým, že tu v lete chodia Briti. V miestnom tescu si môžete kúpiť magazíny Hello, OK! či bulvárny Daily mail.

Niekomu je za ním ľúto, iný je rád, že končí. Niekto zdôrazňuje jeho zásluhy na poeurópštení Slovenska, iný v ňom vidí zosobnenie podrazov a korupcie. Kto je Mikuláš Dzurinda?