Medicína budúcnosti

.broňa Brejová .martina Višňovská .časopis .veda 28.03.2010

Genóm každého človeka je jedinečný a je ním určená veľká časť našich vlastností. Farba očí, výška, farba pleti, vyliečiteľnosť choroby konkrétnym liekom. Blíži sa čas, keď si bude môcť lekár prečítať časti genómu súvisiace s ochorením a liečbu voliť s ohľadom na tú informáciu. Aký vplyv to bude mať na medicínu?

Imaginárium Dr. Parnassa

.peter Bálik .časopis .film 03.04.2010

Britský režisér s hollywoodskym pasom Terry Gilliam toho nakrútil pomerne dosť, no väčšina jeho filmov sa zaoberá podobnou témou – kolíziou medzi snom a krutou realitou. Podobne je to v Imagináriu Dr. Parnassa.

Hory, veľkosť, ľudia, malosť

.františek Šebej .časopis .téma 14.03.2010

Nie je veľa vecí, ktoré by boli natoľko ospievané mnohými národmi ako hory. Človek by povedal, že v končiaroch hôr príroda ponúkla šťastnejším národom úžasnú vizuálnu skratku k národnej duši, dramatickú metaforu, ktorú je ľahko osláviť v súvislosti s domovom. Tie menej šťastnejšie národy, ktoré nemajú naporúdzi hory, potom ospevujú šíru diaľ, step, pusztu, prériu, snehové pláne, dokonca púšť, lebo aj z nich sa dá vydolovať krása potrebná ako metafora domoviny, rodnej krajiny.

Chameleóni genómov

.andrej Lupták .časopis .veda 14.03.2010

Takmer vo všetkých organizmoch je genetická informácia uložená v dlhej závitnici DNA molekúl. Je to akási ústava biologických systémov, ktorej správne prečítanie stačí na založenie novej bunkovej republiky. Dcérska bunka však dedí nielen ústavu, ale aj časť administratívy.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .európa 14.03.2010

Rakúsky prezident Heinz Fischer poslal sudetským Nemcom na ich každoročné zhromaždenie list. Napísal v ňom, že Benešove dekréty boli „ťažkým bezprávím“, ktoré by krajiny EÚ nemali legalizovať. „Skutočnosť, že český prezident Václav Klaus si pre svoj podpis Lisabonskej zmluvy dal ako podmienku, že európska charta ľudských práv sa na dekréty nevzťahuje, nemá v skutočnosti nijaký vplyv.“ To je dobrá správa pre Slovensko, ktoré si napokon žiadnu výnimku nevymáhalo, pretože by si ju ani nevymohlo. V Česku sa okolo Fischerovho listu strhol krik – nebojte sa, až bude za rok posielať Viktor Orbán podobné zdravice „vymeneným Maďarom“, bude krik aj u vás.

Zase do boja?

.časopis .európa 21.02.2010

Británia má na krku predvolebný boj, no zdá sa, že tentoraz hrozí aj ostrá streľba. Trikrát o tom, čo teraz Britov vzrušuje. Falklandská ropa, falklandská vojna a možno kde-tu ešte aj honba na líšky.

Je to príležitosť?

.časopis .týždeň vo svete 24.01.2010

Ktosi poznamenal, že katastrofa, ktorá Haiti postihla, je v skutočnosti veľká príležitosť. Znelo to skoro cynicky, no uprostred cynických rečí iného typu (nič im netreba posielať, aj tak je to len čierna banda lenivá), aké sa teraz množia napríklad po internete, ale hoci aj v obyčajnej mestskej hromadnej doprave, to pôsobilo predsa len rozumnejšie.

Dlhá bieda Haiti

.františek Šebej .časopis .týždeň vo svete 24.01.2010

Dňom začiatku dejín haitského utrpenia je 4. december 1492 a je totožný s dátumom objavenia Ameriky. V ten deň pristál na ostrove, ktorý je dnes rozdelený na štát Haiti a Dominikánsku republiku, Krištof Kolumbus.

Evolúcia je faktom

.martin Hanus .časopis .rozhovor 20.12.2009

Narodil sa ako Rakúšan v Československu. Dnes je v katolíckej hierarchii najvyššie postaveným rakúskym kňazom. Štvrťstoročie sa zaoberá Darwinom a aj vďaka nemu svet vie, ako sa Vatikán pozerá na evolučnú teóriu. Viedenský arcibiskup a kardinál Christoph Schönborn.

Radosti a sklamania

.časopis .umenie 20.12.2009

Aký bol rok 2009 v kultúre na Slovensku? Odpoveď veľmi závisí od toho, komu položíte otázku. Keďže celý rok píšeme o kultúre my redaktori a spolupracovníci .týždňa, na najväčšie radosti a sklamania, ktoré im tento rok priniesol, sme sa opýtali ľudí, ktorí do .týždňa bežne nepíšu, no napriek tomu sú nám – názorovo aj ľudsky – blízki.