Počujte rozsudok českého okresného súdu: odsúdený dostáva jednomesačnú podmienku a k tomu povinnosť poslať úradníčke „kyticu s nepárnym počtom čerstvých červených ruží v množstve najmenej 15 kusov" a list s vetou „správal som sa ako hulvát, za čo sa Vám veľmi ospravedlňujem".

Česká verejná debata si zvykla pri kadečom merať náklady a výnosy, zvlášť v peniazoch – čo môže veľké témy uzemniť, ale aj sprízemniť. Na otázku, čo prinieslo desať rokov v EÚ, preto prvá odpoveď znie: 333,4 miliardy korún (12 miliárd eur). V každom roku bola krajina čistým príjemcom dotácií, najviac vlani, keď dostala 84 miliárd (2,2 % HDP). Aj keby však dotácií nebolo, ekonomický skok bije do očí: v roku 2002 ekonomika rástla o 1,9 %, v roku 2005 na pár rokov nasadila šesťpercentné tempo. No myslím, že na to sa .týždeň nepýta.

Dňa 1. mája 2004 vstúpilo Slovensko do EÚ, krátko nato som sa presťahoval z rakúskej vlasti na Slovensko. „Prečo?“ znie otázka, na ktorú musím odpovedať najčastejšie vo svojom živote.

Je po Veľkej noci, po pôste, po slávnosti vzkriesenia. Mne sa však žiada vrátiť sa ešte raz k uplynulým dňom. Naše mestá a obce sa rozšírili o nové ulice, sídliská a pekné stavby. Tam už nie je príliš miesta pre kríž, božiu muku či pre kaplnku, ktoré symbolizujú tragiku nášho života. Napriek tomu aj v súčasnej dobe, tak ako po celé stáročia, my veriaci ľudia čerpáme silu a múdrosť z Ježišovho paschálneho príbehu. Mocní, bohatí, veľkňazi a zákonníci si v ňom podávajú nepohodlného, chudobného človeka a s pohŕdaním sa pýtajú: „Čo je to pravda?“ Chudobný človek je vždy len na posmech. Bezmocný, bez práva, bez práce, bez ceny, bez ochrany, bez peňazí, bez domova.

Dostala som pozvanie sprevádzať ekvádorských reprezentantov na svetový festival salsy v kolumbijskom meste Cali. Pre nás „salserov“ je to niečo ako zázrak. Už v autobuse cestou z Quita do Cali bola kopa zábavy s podarenými mladučkými tanečnicami a ich dobre stavanými tanečnými partnermi. Baby, čo tancujú salsu, musia byť malé, ľahké a svižné, aby sa dali dobre vyhadzovať do vzduchu, a chlapi by nemali byť žiadni zelenáči, aby tie svoje krásky vedeli nielen vyhodiť, ale aj chytiť. Všetci v autobuse mali nohy neprestajne v tanečnom pohybe, ešte aj keď sedeli.

Vrece zemiakov, mačka vo vreci... Ani po volebnom víťazstve Andreja Kisku väčšina komentátorov budúceho prezidenta nešetrí. Akoby voľby s tým obrovským náskokom aj tak vyhral len vďaka Ficovi a mohol gratulovať len a len jemu. Istý bratislavský „arbiter elegantiarum“ dokonca nazval jeho výsledok ako prekvapivý, vzhľadom na jeho „primitívne podnikanie“. Musela som sa zasmiať – známeho experta poznám a viem, že priviedol na mizinu frajerku aj so všetkými jej úsporami a potom ju opustil. No čo, chlapec má charizmu, nemusí primitívne podnikať ako nejaký Kiska... Takmer všade tie cynické, vlažné reakcie. Do mŕtvoly si každý kopne, ale do víťaza?

Popri treťom premiérskom mandáte Viktora Orbána, ktorý je v rámci nových demokracií historický (Mečiar bol po voľbách premiérom iba dvakrát), poskytli maďarské voľby aj iné pozoruhodnosti. Víťazný Fidesz v nich získal menšiu podporu než pred štyrmi rokmi, kým porazených – druhú ľavicu a tretí Jobbik – naopak volilo viac ľudí než v roku 2010. Ale nebude im to nič platné, pretože aj „vďaka“ volebným pravidlám, ktoré si Fidesz ušil na mieru, zostáva pomer mandátov približne po starom.

V týchto časoch sa niečo končí. Zrejme doznieva hodnotový systém prvej československej republiky. Z rozprávania našich starých rodičov si pamätáme spoločenský život, priateľstvá, lásky i sklamania tej doby. Naši rodičia zasa spomínali svojich stredoškolských i univerzitných profesorov. Pamätali si ich mená a väčšinou o nich hovorili s úctou a obdivom. Iste, v časoch komunizmu v tom bolo aj mnoho zidealizovaného, ale z toho rozprávania zaznieval hodnotový systém 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. Naši stredoškolskí profesori, ktorí študovali v tej dobe, sa aj v čase komunizmu výrazne líšili od iných. Všetko zaujímavé, čo na humánnom poli v čase socializmu na Slovensku vzniklo, malo nakoniec korene v atmosfére prvej republiky. Naša generácia o tom počúvala, niečo sama zažila, ale tým sa táto skúsenosť končí.

Takmer geometrickým radom pribúda zákonov, ktoré podnikateľom ukladajú nové povinnosti, uvaľujú na nich poplatky, hrozia sankciami, niečo prikazujú a zakazujú.

V Bratislave, konkrétne na Katedre filmovej a televíznej tvorby VŠMU, sa minulý týždeň konal tretí ročník festivalu Visegrad Film Forum. Zúčastnil sa na ňom aj známy švajčiarsky dokumentarista, režisér filmu Vojnový fotograf Christian Frei.