Na konci minulého a na začiatku aktuálneho roka vyšli na Slovensku albumy remixov dvoch najvýraznejších osobností slovenského hip-hopu: Vecove Funkčné remixy a Neuveriteľne smutný album Peťa Tázoka a Karaoke Tundru.

Je to veľmi ďaleko. V čase aj priestore. Dňa 26. 2. 1992, mestečko Chodžaly, západná časť Azerbajdžanu, vojna o Náhorný Karabach. Masaker viac ako tisícky obyvateľov mestečka, krátko predtým dobytého arménskymi jednotkami.

V tohoročných českých voľbách je lepšie nepredpovedať, lebo prieskumy sa každú chvíľu prešvihnú doľava alebo doprava. Mal to byť veľký výprask pravice. Kým situáciu neskomplikovala nová strana dvoch mužov - všetkými masťami mazaného veterána a populárneho aristokrata.

Dá sa povedať, že SNS je akýmsi priekopníkom straníckych televízií na Slovensku. Zatiaľ čo ostatné strany s vlastnými programami na internete robia len prvé krôčiky, slotovci už kráčajú s Internetovou televíziou SNS odvážne dopredu.

Vlak do Kyjeva ide z Prahy tridsaťjeden hodín. Znie to desivo, ale v podstate sú to dve noci. Cez deň medzi nimi je navyše sedemhodinová zastávka v Krakove, kde sa čaká, kým príde nejaký poľský vlak, ktorý mieri tým istým, teda východným smerom. To chápem, pretože kvôli tým dvom vagónom, v ktorých počet cestujúcich len mierne prekračuje počet sprievodcov, by sa to naozaj nevyplatilo. Vlak, príliš drahý pre Ukrajincov, ktorí cestujú domov lacnejšími autobusmi (čudovali by ste sa, koľko toho z Prahy na Východ chodieva), je však pre Čechov príliš pomalý. Stráviť tri dni na cestách...

BRUSEL – Dvadsať rokov po páde Berlínskeho múru a skončení studenej vojny zostávajú kontúry usporiadania sveta nedotvorené. Dva „megatrendy“ sa však zdajú zrejmé: najširšia a najhlbšia vlna globalizácie, akú kedy svet zažil, a vzostup nových svetových hráčov z Ázie aj odinakiaľ. Okrem toho počujeme čoraz hlasnejšie volanie po efektívnejšej globálnej koordinácii pri plnení obrovských úloh našej éry. V čase, keď Lisabonská zmluva vstupuje do platnosti, je Európska únia podľa môjho názoru jedinečne uspôsobená na to, aby na seba vzala zodpovednosť spojenú s vedením.

V ôsmej knihe Milana Kolcuna (1969) sú dve paralelné línie: línia protagonistu L. K., v ktorej sú lineárne, ale pútavé príbehy, a línia T. X., obsahujúca úvahy o literatúre a jej tvorbe.

Facebooková skupina s názvom „Obťažuje ma, keď mi slovenská polícia dáva výbušniny do batožiny“ si za necelé dva týždne získala 40-tisíc fanúšikov. Skupina s názvom „Podporujem dopravcov v štrajku. Mýto sa týka nás všetkých!“ mala za ten istý čas viac ako 70-tisíc členov.

Poliaci budú prepisovať učebnice, napísal som pred niekoľkými dňami na začiatku svojho článku o generálovi Wojciechovi Jaruzelskom. Ale teraz vlastne neviem, či som to napísal správne. Stretnutie s týmto človekom, ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín nielen Poľska, ale najmenej strednej Európy, bolo jedným z najpôsobivejších okamihov zvláštnej jesene pred piatimi rokmi, keď som sa z Bratislavy po piatich rokoch vracal do Prahy. A bol som chvíľu slovenský a chvíľu český novinár. Bolo pätnásť rokov po novembri 1989 a ja som mal silu a Lidové noviny a Pravda ambíciu urobiť rozhovory s kľúčovými lídrami konca komunizmu po celej tej našej strednej Európe.