Ulicami mesta sa v piatok večer ozvú pokrievky, symbol nenásilného odporu a občianskej odvahy. Protestný pochod „My sme Európa“, organizované občianskou platformou Nie v našom meste v spolupráci s iniciatívami Mier Ukrajine a Mestá za demokraciu, má jasné posolstvo: Slovensko patrí do Európy a nie pod sféru vplyvu autoritárskeho Ruska.

Večná škoda, že Gabriel García Márquez nenavštívil našu malebnú Trnávku. Možno by dnes bola literárna veda obohatená o pojem mágiko realismo con estilo Trnávka.

Po sviatkoch skúsim úvahu o verejných financiách trocha inak. Aj o konsolidačnom potenciáli našej duše.

20. apríla 1978 letel z Paríža do Soulu Boeing 707 Kórejských aerolínií. Jeho trasa smerovala ponad severný magnetický pól do Anchorage na Aljaške, kde mal dotankovať a letieť ďalej do Južnej Kórey. Práve kvôli blízkosti magnetického pólu jeho navigácia nefungovala presne. A tak sa ocitol nad územím Sovietskeho zväzu. Čo urobili sovietski vojaci? Zostrelili ho.

Fico plánuje zastaviť dodávky elektrickej energie na Ukrajinu, ako aj obmedziť podporu ukrajinských občanov na našom území.

Progresívci budú žiadať uznesenie národnej rady, z ktorého bude zrejmé, či je v parlamente väčšina pre prozápadnú orientáciu Slovenska.

Bude to rok, v ktorom sa lídrom slobodného sveta v čase viacerých kríz stane Donald Trump, a bude to rok, v ktorom sa Slovensko rozhodne, či zo slobodného sveta odíde. Bude to teda svetová aj domáca dráma storočia.

Plyn z Ruska už do EÚ neprúdi. Stále nevieme, odkiaľ Robert Fico úraduje. Prezident trošku hryzká. Naša a Ruská hymna sa podobajú.

Prebieha snaha o zničenie Slovenska. Zvnútra aj zvonka. Pred našimi očami sa koná únos štátu do ruskej sféry. Akú obranu proti tomu môžeme postaviť?

Stále sme, podľa našej ústavy, parlamentná demokracia. Predseda vlády nie je monarcha, ale prvý medzi rovnými.