Hovorili sme tomu ostrovy pozitívnej deviácie. Boli to ľudia, ktorí sa správali inak ako väčšina – v prostredí, kde „práca nebola zajac“, kde „kto nekradne, okráda svoju rodinu“, kde platilo „drž hubu a krok“… žili, ako keby naokolo nevládol všeobecný marazmus. Prežívali v oficiálnych štruktúrach, v šedej zóne, v paralelnej kultúre, v disente. Nepozerali na profit, nekradli, nedržali hubu. To označenie „ostrovy pozitívnej deviácie“ vymyslel tuším Martin Bútora. Alebo Soňa Szomolányi? Bolo to už dávno.

Kanaďan Ben Pascoe dáva súkromné hodiny angličtiny a s manželkou si delí starostlivosť o deti. Kaviareň s antikvariátom Next Apache berie viac ako svoje hoby. Aj keď má dobrého manažéra, považuje za povinnosť majiteľa byť v kaviarni, a nie na Bahamách.

V Poľsku sa stále veľa hovorí o afére Amber Gold. To je inštitúcia, ktorá sa sama predstavovala ako nebankový subjekt a od ľudí vymámila desiatky miliónov eur. Keď táto finančná pyramída padla, ukázalo sa, že dlhý čas fungovala mimo systému akejkoľvek kontroly štátu. Správa nezávislých expertov ukázala, že v tomto prípade zlyhalo niekoľko desiatok štátnych inštitúcií. V priebehu niekoľkých rokov sa nedokázali zorientovať a všimnúť si firmu, ktorú viedli trestne stíhaní ľudia. Vďaka tomu táto firma okradla tisíce klientov. To otvára otázku: bola táto aféra možná pre celkový neporiadok v štáte, alebo je jej dôvodom tolerancia zo strany úradníkov?

Príbehov a osobných skúseností, ktorých podstatou je zlyhanie štátu pri plnení jeho základných funkcií, bolo u nás vždy veľa, bez ohľadu na režim a na vládu. Ale žili sme tiež časy, keď sa dalo na koniec tunela aspoň dovidieť, keď sme mohli dúfať, že sa veci síce hýbu pomaly, ale dopredu. Tie časy sú preč.

Dianie v zákulisí človeka vždy láka. Čo sa tam deje? Ako vyzerajú tí, čo sú na pódiu, predtým, ako naň vystúpia? A ako to je, keď vystupujú viaceré folklórne súbory z východnej Európy? Nazreli sme do zákulisia na hodových slávnostiach v bratislavskom Ružinove.

Prvý raz som o tomto meste počul niekedy za komunizmu. Hovorilo sa, že tu pripadá na jedného muža najviac slobodných dievčat na Slovensku. Ale až teraz ma okolnosti donútili, aby som sa sem naozaj vybral.

Som Rakúšan, ročník 1972, a vyrástol som v rakúskom socíku. Ešte v 80. rokoch sme mali železný zákon – obchody boli zatvorené cez obed, bez výnimky po 18. hodine, a keď sa v sobotu na poludnie stiahli rolety na výkladoch, vydržalo to tak celý deň a pol.

Debutový album Jonnyho Foxa, vystupujúceho pod pseudonymom Aches má názov Glass Lip, vyšiel na slovenskom labeli Exitab a určite stojí za pozorné vypočutie.

Vrtuľa sa roztáča, rýchlo na seba kričíme, kto si sadne dozadu, kto dopredu a s vejúcimi vlasmi nasadáme do vrtuľníka. Máme za sebou dva urputné dni čakania na lietadlo, ktoré na rozmočenej dráhe v horách nemôže pristáť, a tak sme sa zložili na vrtuľník. Keď vzlietneme, cítim sa ako v 3D kine a popadne ma eufória. Prvýkrát sedím v helikoptére a na chvíľu mám pocit, že to za tie prachy stálo. Krajina pod nami sa pomaly dvíha a mení v serióznejšie a suchšie kopce a mraky nad nami pomaly klesajú a menia sa na úplne seriózny a mokrý dážď.

Univerzita Janka Pukoslava Hokejku vznikla v hlave Petra Rafaja v roku 1999, reálne ju FSH akreditovala o rok neskôr. Odvtedy prešlo 12 rokov. Na začiatku škola nemala žiadneho profesora a dokonca ani docenta. Každý, kto chcel akademicky postupovať, musel vypracovať prácu a tú obhájiť na verejných obhajobách s často búrlivými diskusiami. Vrátane prezidenta FSH. Momentálne má univerzita vedeckú radu, zloženú z troch profesorov a štyroch docentov, tí tu pracujú exkluzívne. Školu zatiaľ ukončili len traja študenti, Aďa Lojdová, Martin M?ller a Peter Pertuf.