Je na čase vyvrátiť ďalší ochranársky mýtus, že človek je vo všeobecnosti škodca prírody a že takmer všetko prírodné treba chrániť pred spásaním, ohňom, zošliapávaním a ďalšími, údajne devastujúcimi vplyvmi.

Estetické, často až metafyzické zážitky, ktoré dnes prežívame v prírode, v krásnej krajine, napríklad pri pohľade na končiare veľhôr, v minulosti ľudia vôbec nepoznali.

V detstve nás balamutili rozprávkami o tom, ako psík žije s mačičkou v pevnom zväzku a že krtko žuje žuvačku a kamaráti sa s myškou. V dospelosti neraz sami ochotne uveríme mýtom. Napríklad tomu, že aj slony z času na čas potrebujú riadnu dávku alkoholu.

Helikobakter patrí spolu s chlamýdiami, streptokokmi či Escherichiou coli jednoznačne k najpopulárnejším baktériám. Je pôvodcom žalúdočných vredov a rakoviny žalúdka a vo svojom tráviacom trakte ho prenáša až osemdesiat percent svetovej ľudskej populácie.

Ako otravné či dokonca nebezpečné boli ploštice známe kedysi najmä v disidentských kruhoch. Dnes hlavne v kruhoch politických. V posledných rokoch sa dostávajú opäť do rečí pospolitého ľudu a entomológov. Najčastejšie pretriasanou je ploštica posteľná (Cimex lectularius).

Existujú dva názory na zimné prikrmovanie vtákov. Prvý razia notorickí kŕmiči, ktorí tvrdia, že svojou dobročinnosťou prispievajú k udržaniu silných populácií zimujúcich vtákov. Druhí – nekŕmiči alebo skôr – sparťania tvrdia, že príroda si poradí sama.

Existuje viacero teórií, ktoré viac či menej dôveryhodne vysvetľujú, akým mechanizmom mačky pradú, a ešte viac teórií o tom, prečo. Komunikujú tak medzi sebou alebo s nami? Liečia? Vydierajú?

Veľa ľudí si myslí, že havrany na zimu zostávajú doma. Nie je to pravda, hoci nejde o klasické sťahovanie sa do južných krajín. V skutočnosti ku koncu jesene nastáva akási výmena stráží.

Keď idú vedeckí pracovníci na obednú pauzu, rozprávajú sa, podobne ako normálni ľudia, o pracovných veciach tak akosi voľnejšie. Často radi bulvarizujú svoje nové poznatky, najmä ak sa k nim pripoja nič netušiaci kolegovia a najmä kolegyne z iných vedných odborov. Jazykovedci môžu napríklad ohurovať novými poznatkami z etnolingvistiky, fyziológovia a biochemici novými objavmi z oblasti metabolizmu tukov, zoológovia a botanici excentrickými názvami živočíchov či rastlín.

Česi nemali „Gorilu", zato mali „Krakatici" a „Kosatku". Prvý spis vytvárala protikorupčná služba v čase mocenského paktu medzi Zemanovou ČSSD a Klausovou ODS v rokoch 1998 až 2002.