Dramatický zápas vášní, boj za slobodu, ale i o moc. Diskusný večer v spoločnosti Opery SND o premiére diela Don Carlo.

Psychologička Monika Mihaličková mala v roku 1989 17 rokov. Napriek tomu považuje November za prelom vo svojom živote, neskôr bola 4 roky poslankyňou českého parlamentu.

Moja krstná dcéra sa vydala do Francúzska. Má tri deti a žije neďaleko opátstva Cluny. Opýtal som sa jej, ako sa tam cíti. 

A je to tu. Začal sa hurhaj. Čoromoro okolo mojej knihy a hudby, v skutočnosti však o mojom vnútri, lebo ani kniha Fulmaya na rázcestí, ani album More nie sú ničím iným ako osobnou výpoveďou. Emocionálne sa vygrcať u terapeuta, to zvládne každý, ale dať to na trh? Prečo? Nuž, zvykla som si.

Republikáni považujú za svoju povinnosť urobiť svet bezpečným miestom pre banky a súčasne spustiť čo najviac zahraničných vojen – uhádnete autora?

Prezident Kiska vidí medzi 40 uchádzačmi o post ústavných sudcov takých, ktorých by do funkcií s radosťou vymenoval, aj takých, ktorých by nevymenoval nikdy. On sám má dve požiadavky – odbornosť a morálku.

Píšem a moje srdce bije. Či si ho všímam, alebo nie, neúnavne pracuje, neodpočíva, ani keď spím. Pumpa života, centrum môjho organizmu. Vychádzajú z neho a vracajú sa k nemu všetky moje rieky. Ono udržuje kolobeh môjho malého vesmíru.

Už je po sviatkoch, no nedá mi nevrátiť sa na pár chvíľ ešte do starého roka a nepodeliť sa, čo mi zase urobila moja trieda.

S Andrejom Dankom som sa prvýkrát v živote stretol pred rokmi na benzínovej pumpe kúsok za Nitrou. Oslovil ma, či si nedáme kávu.

 Vždy som tajne závidela rodičom, že sa narodili do doby, keď mali o čo bojovať. Že zažili 60. roky, že sa podieľali na revolúcii, a potom pocítili ten úžasný závan slobody, ktorý sa pre moju generáciu premenil na nudnú samozrejmosť. Že počúvali zakázanú hudbu a robili zakázané divadlo.