Milí priatelia, dobré jedlo nie je zlé. K jedlu však, viac ako čokoľvek iné, potrebujete dobrého partnera. Človeka, ktorý rád sedí za stolom, ktorý nepohrdne zákuskom, suchárom ani rezňom. Človeka, ktorý dopraje sebe i vám. Človeka, ktorý nezávidí. Mám známeho, ktorého do nepríčetnosti vytáča obradnosť a neúprosná pomalá ležérnosť môjho stolovania. Kdesi sa dočítal, že ľudia, ktorí si vychutnávajú jedlo, sú oveľa lepšími milencami ako tí, čo všetko nahádžu do seba bez pôžitku. On nevidí rozdiel medzi salámou plnou pomletých chrupaviek a výberovou šunčičkou.

Stoly trhovníkov sa zaplnili malými zaprášenými bobuľkami, nad ktorými krúžia osy. Lačne si tie strapce berieme domov, aby sme nad nimi krúžili zas my a bojovali o ne s vínnymi muškami. Prišiel sladký čas vinobrania.

„Fuj, to by som si na seba nedala, ktovie, kto to mal na sebe a aké energie na seba prenášaš,” vravia mi. Nie, nie som taká chudobná, aby som musela nakupovať v sekáčoch. Mňa to prosto len baví. Je to o tej atmosfére, o tej vôni, o tých príbehoch a spomienkach, čo sú v šatoch. V sekáčoch je niečo, čo v obchodoch nikdy nie je, a naopak, nie je tam otravná predavačka, ktorá sa vás hneď, ako vojdete, začne pýtať, či vám môže pomôcť.“ Ooo, áno, mohli by ste za mňa vybaviť všetky maily dnes, navariť večeru a odniesť mi nákup, lebo ma bolí chrbát?”…

Devätnásť dní v East Village. Festival FringeNYC a na ňom Divadlo Stoka s anglickou verziou Neistého gruntu. Manhattan a Brooklyn. Streets a Avenues, mrakodrapy, parky a záhrady. Svet v jednom meste. New York City.

Počas tých hrozných augustových dní, keď málokto sledoval, čo sa vôbec deje, prišla správa, tehotná významom vo viac než len v jednom zmysle. Británia zažíva babyboom, dôkazom čoho je nárast britskej populácie o 419 900 osôb z roka 2011 na 2012, čo je číslo, aké sme naposledy videli v roku 1972. Takýto nárast okamžite viedol k odhadom, že populácia Británie pravdepodobne o niekoľko desaťročí predbehne populáciu Francúzska aj Nemecka. Demografický vzrast nikto nečakal: časy ekonomickej krízy sa zväčša spájajú s poklesom pôrodnosti, čo vidíme aj dnes napríklad v Spojených štátoch.

Keď som bola v brušku, neboli ešte ultrazvuky. Mama bola u doktorky len párkrát, a o tom, čo sa dialo v jej vnútri, vedela len z rozprávania mojej starej mamy, prípadne z nejakej socialistickej knižnej príručky typu Mama a dieťa. Pár obrázkov v nevýrazných farbách, návod, ako sterilizovať plátenné plienky… Ja mám digitálne tehotenstvo. Otehotnela som na prvý pokus podľa aplikácie v iPade. Potvrdilo sa to v ten deň ešte ovulačným testom. Po troch týždňoch tehotenským testom.

Tieto letné dni sú na Brusel neobyčajne horúce. Bývam u svojho nešťastného priateľa Jaceka, rovno pred Európskym parlamentom, na Námestí Lux. Malé námestie je smutne známe ako „mäsiarsky trh“ mladých eurokratov. Debaty, konferencie a recepcie, ktoré si inokedy v hlavnom meste užívam, sa teraz nekonajú. A tak sa potulujem po Námestí Lux.

K posledným narodeninám som dostala rádio. Ale nepočúvam ho, leží kdesi pod nánosmi prachu v knižnici. Pravdu povediac, nemám ani dôvod ho zapínať, nie je z neho totiž skoro nič počuť. V tejto štvrti plnej ministerstiev a antén, ktoré rušia zahraničné rozhlasové vysielače na krátkych vlnách, nie je dobre počuť ani domáce stanice, nehovoriac o tých z cudziny.

Pred časom som v úvahe Nie vždy vyhráva intuícia písal o práci psychológa Kahnemana, držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu. Napriek tomu, že nás v živote vo väčšine prípadov intuícia nezradí, existujú situácie, keď hlbšie premýšľanie, spojené so vzdelaním, nemusí byť na škodu.

František Brazílsky Pápež František navštívil Brazíliu, bola to jeho prvá zahraničná cesta. Nikde na svete nežije toľko katolíkov, ako práve v tejto latinskoamerickej krajine. František sa zúčastnil na Svetových dňoch mládeže, ktoré do tejto krajiny zvolal jeho predchodca Benedikt XVI.