Je dosť možné, že najdrahšou spomienkou na volebnú kampaň, ktorú bude musieť Slovensko reálne splácať, sa nestane euroval, ale referendum SaS. Sedem miliónov eur nie je zanedbateľný peniaz. Skutočnosť, že referendum sa nekoná v deň, keď by vyšlo nepomerne lacnejšie – v čase komunálnych volieb – je ovocie antagonizmu predkladateľov petície a prezidenta. Využitím nástroja priamej demokracie sledovala SaS zlepšenie svojej pozície v politickej súťaži. To však nebol záujem Gašparoviča. Tejto hre musel ustúpiť vyšší princíp, ktorým je úspešnosť (platnosť) podujatia a reprezentatívnosť výsledku.

Na veľký minulotýždňový pohyb v štátnych funkciách, ktorým sa naplnil verdikt voličov, sa možno pozrieť pod dvoma zornými uhlami.

Tvorcovia slovenskej koalície zlikvidovali dva týždne hendikepu, ktoré mali na Česko, kde sa volilo o štrnásť dní skôr. Je otázka, či taká akcelerácia v oblasti ako programovej, tak personálnej (podobná zostavovaniu vlády „Dzurinda II.“) bude viac na prospech, alebo na škodu veci.

Písať o dôležitosti volieb a vyzývať na vyššiu účasť akoby patrilo k politickej korektnosti. Napriek množstvu argumentov, ktoré súvislosť medzi vôľou voličov a vládnutím relativizujú, je apel na význam júna 2010 tentoraz opodstatnený.

Rozsah zmeny, ktorú si maďarskí voliči odhlasovali, neznesie porovnanie so žiadnymi predchádzajúcimi voľbami, či u nich, či v regióne celej strednej Európy.

Tým, že nechala vyhrať Ivetu Radičovú nad Ivanom Miklošom o tisíc hlasov, vypočula členská základňa SDKÚ širokú objednávku, ktorá žiadala rozchod s Dzurindovou érou, a nie kontinuitu.

Príbeh emisných povoleniek, na ktorých Slovensko rozprávkovo prerobilo, naberá bizarné kontúry. Ešte aj nápad karikaturistu SME – šapitó, na ňom veľkým písmenami „emisný cirkus“ a pod tým pútač „medveď v ministerskom kresle“ – bledne tvárou v tvár novej zápletke...

Obraz kampane necelých šesť týždňov pred voľbami len zhoršuje dilemu informovaného voliča: S politickou triedou je ťažký problém, ale niekomu to bude musieť hodiť. Tragédia...

V príbehu elektronického mýta, ktorý vrcholil minulý týždeň skrumážami na cestách i v politike, sa zbieha niekoľko motívov, čo robia slovenskú realitu neštandardnou.

Na slávnostných snemoch, na ktorých Smer každoročne oslavuje svoje narodeniny, je ironické to, že v kalendári sa zrážajú s Mikulášom... Všetko ostatné je trúchlohra a skutočnosť, že Ficova strana sa práve dožila polovice veku, čo slovenská demokracia, nabáda k zamysleniu o jej role v dejinách.