Iróniou osudu jediná opozičná strana, ktorá nevylúčila povolebnú spoluprácu s Ficom, zostala mimo parlamentu. Iróniou preto, lebo medzi príčinami prepadu SMK, ktorý je najväčšou senzáciou volieb 2010, mohlo byť aj to, že zostala visieť akosi vo vzduchu a nepatrila k nikomu - ani k opozícii, ani ku koalícii. To, že Csáky nereagoval na rozčesnutie scény na dva bloky po vyhlásení Figeľa "No Smer", bola rovnaká strategická chyba, ako jeho ústredné posolstvo "Orbán chce mňa, nie Bugára, Orbán je môj kamarát". Druhá najkrajšia stránka týchto volieb, hneď po samotnom výsledku, je práve toto - "maďarská karta" sa v najvyhrotenejšom finiši, v situácii kto z koho (Csáky alebo Bugár) ukázala natoľko slabá, že len smiešnych 2 000 hlasov rozhodlo, že sa vedno s SMK neutopila ešte aj Slotova strana...
Štyri roky vlády Smeru Slovensku veľmi ublížili. Opravovať, niekde "generálne", niekde čiastočne, sa musí fakticky v každom rezorte. S poslaním "havarijnej čaty" pripomína vznik nového štvorspolku skôr rok 1998 než rok 2002. Avšak základný rys, ktorý predznačuje možnosti práve sa tvoriacej koalície, je tesná parlamentná väčšina. To je, popri určitej podobnosti SaS s ANO, čisté déjà vu vlády "Dzurinda II", ktorej smutný koniec varuje. A je preto, takpovediac, príkazom, aby presná koaličná zmluva a jasné programové ciele mali minimálne rovnakých 80 strán, ako paralelne vznikajúca koaličná zmluva v Česku.
Aj tak sa otáznik nad súdržnosťou štyroch strán a stabilitou vládnutia bude objavovať nad novou koalíciou ako temná hrozba. A bude tvoriť určujúcu os politického diania, ktorá sa rozochveje či poriadne otrasie pri množstve spornejších zákonov či rozhodnutí.
Samozrejme, najprv musia tú vládu zostaviť. To sa však podarí. Problémom, aspoň v začiatočnej fáze, sa javí skôr rozpor medzi realitou, ktorá vládu čaká, a predstavami jej členov o vládnutí. Väčšej irónie, ako hovoriť o "nezodpovednom Grécku" a súčasne ohlasovať, že napríklad vianočné príspevky zostanú zachované, niet. Je možné, že výsledok bude iný, ale dojem, ktorý presakuje z písania programu je taký, akoby tvorcovia zamrzli v roku 2006 a nevnímali, že počnúc vplyvmi krízy a končiac možnými riešeniami sú na nútenej dráhe.
Azda úľava z Roberta Fica v opozičných laviciach, ktorá pomôže prekonávať problémy, nebude mať krátke trvanie.
Štyri roky vlády Smeru Slovensku veľmi ublížili. Opravovať, niekde "generálne", niekde čiastočne, sa musí fakticky v každom rezorte. S poslaním "havarijnej čaty" pripomína vznik nového štvorspolku skôr rok 1998 než rok 2002. Avšak základný rys, ktorý predznačuje možnosti práve sa tvoriacej koalície, je tesná parlamentná väčšina. To je, popri určitej podobnosti SaS s ANO, čisté déjà vu vlády "Dzurinda II", ktorej smutný koniec varuje. A je preto, takpovediac, príkazom, aby presná koaličná zmluva a jasné programové ciele mali minimálne rovnakých 80 strán, ako paralelne vznikajúca koaličná zmluva v Česku.
Aj tak sa otáznik nad súdržnosťou štyroch strán a stabilitou vládnutia bude objavovať nad novou koalíciou ako temná hrozba. A bude tvoriť určujúcu os politického diania, ktorá sa rozochveje či poriadne otrasie pri množstve spornejších zákonov či rozhodnutí.
Samozrejme, najprv musia tú vládu zostaviť. To sa však podarí. Problémom, aspoň v začiatočnej fáze, sa javí skôr rozpor medzi realitou, ktorá vládu čaká, a predstavami jej členov o vládnutí. Väčšej irónie, ako hovoriť o "nezodpovednom Grécku" a súčasne ohlasovať, že napríklad vianočné príspevky zostanú zachované, niet. Je možné, že výsledok bude iný, ale dojem, ktorý presakuje z písania programu je taký, akoby tvorcovia zamrzli v roku 2006 a nevnímali, že počnúc vplyvmi krízy a končiac možnými riešeniami sú na nútenej dráhe.
Azda úľava z Roberta Fica v opozičných laviciach, ktorá pomôže prekonávať problémy, nebude mať krátke trvanie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.