Po všetkých, čo predstavujú reálnu moc v našej krajine, od politikov vládnej strany až po biskupov, sa k referendu nevyjadrili už len slovenskí mafiáni. Divím sa, že zatiaľ ešte nijaká „mafia friendly“ televízia nespravila reportáž o tom, čo si skutočný slovenský kmotor myslí o nebezpečenstve hroziacom tradičnej rodine. Veď by to nebolo prvýkrát. Ukázala by ho ako vzorného otca, ktorý si len ťažko dáva servítku pred ústa, čo sa „tých buzerantov“ týka, a obrázok by bol dokonalý.

Americký komentátor David Brooks vyhlasuje vždy na prelome roka svoju cenu pre najlepšie eseje. Pochopiteľne, len pre tie písané v angličtine. Koho by ste vybrali za česko-slovenský priestor? Moji kandidáti za minulý rok sú dvaja. Zástupca šéfredaktora českého Respektu Petr Třešňák v eseji Deti splnu opisuje výchovu svojej autistickej dcéry vrátane svojho zúrivého zúfalstva nad jej nočnými záchvatmi (Respekt 27. januára 2014).

S novym godom! Novoročný prejav ruského prezidenta zacementoval smer zahraničnej politiky, ktorá bola v roku 2014 zdrojom obáv. Vladimír Putin označil anexiu Krymu za návrat polostrova k vlasti. Zdôraznil, že ruská láska k vlasti sa prejavila v „bratskej podpore obyvateľom Krymu a Sevastopoľa, keď sa tí rozhodli pre návrat domov“. Novoruská vízia prezidenta je neochvejná napriek sankciám.

Dňa 8. decembra 2014 sme navštívili novovznikajúce „Dokumentačné stredisko Národného socializmu v Mníchove“. Je to nová budova, ktorá stojí vo štvrti „Maxvorstadt“, na mieste zbombardovaného „Braunes Haus“. Tam sídlila stranícka centrála NSDAP.

Noci sa predlžujú a tma dáva priechod zvýšenej aktivite zlých síl. Katarínou sa začínajú tzv. Stridžie dni. Pre súčasníka je vyhľadávanie stríg a bosoriek cez taký lucijský stolček len neškodným folklórom, kedysi to však bolo reálne povolanie a označeným ženám išlo minimálne o život.

Byť Havančanom neznamená narodiť sa v tomto meste. Znamená to niesť toto mesto na svojom chrbte a nemožnosť odložiť ho. Prvýkrát som si svoju identitu uvedomila, keď som mala sedem rokov. Bolo to v malom mestečku Villa Clara, keď nás obkľúčili deti a kričali na mňa a sestru: „Oni sú z Havany! Oni sú z Havany!“ Nerozumeli sme tomu rozruchu, ale časom sme si uvedomili, že nosíme so sebou smutné privilégium. Narodili sme sa v upadajúcom meste, v meste, ktorého hlavnou atrakciou je, čím by mohlo byť, a nie čím v skutočnosti je.

V piatok sa začína najvýznamnejší medzinárodný divadelný festival na Slovensku. Najvýznamnejší preto, lebo slovenským divadelníkom a divadelným fanúšikom na niekoľko dní otvorí okno do divadelnej Európy.

Istý britský vedec pomocou výskumu DNA zistil pravú totožnosť najslávnejšieho masového vraha v dejinách. Legendárny Jack Rozparovač bol Poliak.

Ozve sa školský zvonec a deti spolu s rodičmi vstupujú do triedy. Prvý školský deň uvoľní medzi deťmi radosť, ale aj pár sĺz, keď niektorým chýba domov. Presne to sa stalo Carle, ktorá práve začala chodiť do predškolského ročníka v Cerre. Dievčatko má šťastie, pretože má učiteľku, ktorá učila na základnej škole, vie teda, čo deti potrebujú. „To je šťastie!,“ myslia si niektorí rodinní príslušníci Carly, až kým nenarazia na varovanie inej mamičky: „Dávajte si na tú učiteľku pozor, od každého žiaka vyžaduje, aby jej nosil z domu nejaké potraviny.“

Keď sa text, duch doby a čin stretnú, dejú sa veci. Napríklad: Elisabeth Nietzsche, inšpirovaná rasovými teóriami svojej doby, spolu s manželom presídlila niekoľko desiatok zaručene árijských rodín do paraguajskej džungle, kde nehrozilo „znečistenie“, a podujala sa vybudovať na sklonku 19. storočia „Nové Nemecko“. Keď sa o niekoľko desaťročí neskôr vydal anglický novinár Ben Macintyre (Elisabeth Nietszchová, poslední árijská kolonie, Praha 2001) do tých končín, našiel niekoľko miešancov s hnedou pokožkou, blond vlasmi a modrými očami.