Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosť, od ktorej dnes (17. novembra) uplynie 33 rokov, ako štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu.

O rodine možno hovoriť aj tárať. Možno ju chrániť ako cieľ sám osebe. Alebo z nej urobiť nástroj, heslo v boji o moc či mediálne „zviditeľnenie“. Nemala byť rodina pôvodne chráneným priestorom záväzkov lásky, úcty a odpustenia? Záleží nám ešte na tom?

Vrátil som sa z tridsiateho tretieho výročia Novembra 89. V bratislavskom .klube pod lampou sme sa zišli „veteráni“ z celého Slovenska. Tí, ktorí vtedy stáli v prvej línii za Verejnosť proti násiliu. Tí, ktorí medzičasom nezomreli alebo nezradili.

Roky diplomatickej služby Camerona Muntera po celom svete by vydali na román. V rokoch 1989 až 1991 pôsobil na americkom ministerstve zahraničných vecí ako šéf sekcie pre Československo. Predtým bol v Poľsku, ešte predtým študoval dejiny strednej Európy. Robil veľvyslanca v Srbsku, keď sa osamostatnilo Kosovo.

Pri príležitosti výročia Sviečkovej demonštrácie vyťahujeme z archívu text z minulého roka: Od Sviečkovej demonštrácie, ktorá ovplyvnila boj za slobodu nielen v Československu, prešlo 35 rokov. Čo z jej ducha nám môže pomôcť v dnešných krízach? Hovoríme o tom s jej organizátorom Františkom Mikloškom, s Tomášom Klvaňom, predstaviteľom študentského hnutia z roku 1989, a s Jurajom Rizmanom z organizácie Post Bellum.