Korupcia na Kube je jedným z kamienkov v mozaike problémov, z ktorých vzišla terajšia kríza vlády. Štátne orgány nemôžu uplatňovať zákon, pretože ho v príliš veľkej miere obchádzajú samy a vo všeobecnosti prižmurujú oči. Za trestný čin korupcie bývajú potrestaní tí štátni úradníci, ktorí sú „nepohodlní” a sú odsunutí z úradu z dôvodov, ktoré sa nie nutne zlučujú s verejným záujmom.

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

„Poď so mnou v sobotu na zraz Renaultov Clio,“ napísal jeden večer Filip. „Stretávame sa pri Eurovei, odtiaľ ideme v kolóne do Petržalky na kofolu alebo hroznovku a potom pred OC Danubia. Nuž, nie je to nič pre slabé povahy.“

„Fuj, to by som si na seba nedala, ktovie, kto to mal na sebe a aké energie na seba prenášaš,” vravia mi. Nie, nie som taká chudobná, aby som musela nakupovať v sekáčoch. Mňa to prosto len baví. Je to o tej atmosfére, o tej vôni, o tých príbehoch a spomienkach, čo sú v šatoch. V sekáčoch je niečo, čo v obchodoch nikdy nie je, a naopak, nie je tam otravná predavačka, ktorá sa vás hneď, ako vojdete, začne pýtať, či vám môže pomôcť.“ Ooo, áno, mohli by ste za mňa vybaviť všetky maily dnes, navariť večeru a odniesť mi nákup, lebo ma bolí chrbát?”…

Sedela som niekde v parku Piešťanských kúpeľov, myslím že to bude už aj dva roky. Hrala džezová kapela, príjemne, večerne, nič extra, ale vkusné a letné to bolo. Nejaké štandardy s príjemnými sólami. Sedeli sme za okrúhlym stolom a niečo sme popíjali. Publikum vyzeralo inteligentne, pekne po každom sóle poslušne zatlieskalo, a keby nesedela pri vedľajšom stole tá zvláštna osoba, asi by to vyzeralo ako nejaký naaranžovaný večierok, kde každý vyzerá ako má a aj sa správa sa ako má. Hodný pekného letného večera v kúpeľnom parku. Tá osoba jediná nebola otočená čelne k pódiu.

Keď som bola v brušku, neboli ešte ultrazvuky. Mama bola u doktorky len párkrát, a o tom, čo sa dialo v jej vnútri, vedela len z rozprávania mojej starej mamy, prípadne z nejakej socialistickej knižnej príručky typu Mama a dieťa. Pár obrázkov v nevýrazných farbách, návod, ako sterilizovať plátenné plienky… Ja mám digitálne tehotenstvo. Otehotnela som na prvý pokus podľa aplikácie v iPade. Potvrdilo sa to v ten deň ešte ovulačným testom. Po troch týždňoch tehotenským testom.

Môj priateľ mi tvrdí, že by som bola dobrá predavačka. Ale musela by som vraj predávať iba tovar, ktorým som nadšená. Vtedy dokážem druhých presvedčiť na nemožné. Stačí naraziť v pokojnej večernej konverzácii pri vínku na niektorý z mojich obľúbených produktov a už idem.

Každé väčšie mesto ich má. A ak nie mesto, tak každá krajina. Dokonca aj taký malý štát ako Slovensko, zavretý roky za múrom, aj ten už ich má. Prisťahovalecké štvrte či dedinky. Územia s celkom inou atmosférou, ľuďmi, niekedy aj budovami, jedlami, reštauráciami, obchodmi...Aj my už máme v Bratislave čínsku štvrť s malými obchodíkmi s čínskymi potravinami a tovarom, veľkými veľkoskladmi, odkiaľ si obchodníci kupujú tovar do svojich obchodov Všetko za 3,99, máme zásobárne jazmínového čaju a čínskych paličiek na jedenie, lacného čínskeho porcelánu, máme vietnamské a čínske mafie na trhoviskách...

Vždy mi je to hlúpe, keď sklápam tú opierku hore a idem si cez dve sedačky v kupé natiahnuť nohy. Teda, ak na tej tretej niekto sedí. Ja si vlastne s týmto zámerom už vyberám kupé. Idem uličkou a skúmavo pozerám, kto kde sedí, pričom počet ľudí v kupé vôbec nie je rozhodujúci. Samozrejme, keby tam bolo prázdne kupé, už som v ňom rozfláknutá cez tri sedačky, svetlo zhasnuté, záclonka zastretá, kabelka pod hlavou a spím. To je však málokedy, a tak pozorne odhadujem ľudí. Na čo myslia? Čo sú asi zač? Bude im prekážať, ak si okamžite vyklopím opierku pre spolusediaceho hore a rozvalím sa cez dve sedačky?

.otázka z minulého týždňa Na stole leží rozhádzaných dvadsať mincí, desať z nich má na vrchnej strane orla, desať pannu. Máme zaviazané oči a na rukách rukavice, ktoré nám bránia rozoznať hmatom, akou stranou hore je minca otočená. Mince môžeme ľubovoľne posúvať a otáčať, ale oči si nemôžeme rozviazať a rukavice si nesmieme stiahnuť. Našou úlohou je rozdeliť mince na dve kôpky tak, aby obe obsahovali rovnako veľa mincí s orlom na hornej strane a rovnako veľa mincí s pannou na hornej strane. Existuje nejaký spôsob, ako to v rámci uvedených pravidiel urobiť?