Nájdených 315 výsledkovpre výraz „luboš Palata“
.týždeň

Stredná Európa Luboša Platu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Chorvátsko neklame telom, ale svojím pobrežím. Tak ako ten, kto bol iba v Hurghade alebo v inom egyptskom letovisku, netuší nič o tom, ako vyzerá skutočný Egypt, tak milióny z nás, ktorí za posledné roky boli iba na chorvátskom pobreží, netušia, aká je vlastne Chorvátsko krajina. Stačilo by sa pritom pozrieť len do Záhrebu, hoci aj tu platí, že je to hlavné mesto, a teda nie celé Chorvátsko. V prípade Záhrebu je to však celá štvrtina Chorvátska, a to je čo povedať. Ono stačí len priletieť na záhrebské letisko.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Vy na Slovensku si asi ešte pamätáte Zemanov slávny bonmot z roku 1999 o tom, že popradské pivo je dobré akurát tak na „rozpúšťanie zubných protéz“. A že Zlatý bažant, považovaný za to najlepšie medzi slovenskými pivami, je maximálne taký český výčapný priemer. Slovenským pivárom Zeman odporúčal, aby si slovenským pivom nekazili chuť a pili to kvalitné, dovážané z Česka. Slovenských pivovarníkov tým na dlhé roky smrteľne urazil a naštval.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Keď sa povie Cyprus, predstaví si človek krajinu na konci Európy, ktorá toho so Slovenskom nemá veľa spoločného. Áno, má rovnako ako Slovensko euro, Slovensko dalo záruku 100 miliónov eur na záchrannú pôžičku Cyperskej republike, a tým sa to, takpovediac, končí. Pritom toho má Slovensko s Cyprom spoločného oveľa viac, než by mnohí Slováci tušili.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Prišiel som na to náhodou. Zopár hodín pred uzávierkou ku mne doputoval siahodlhý text v slovenčine. V podstate len zo zúfalstva som ho hodil do prekladača Googlu, aby som na svoj úžas zistil, že mi nevyliezol, ako sa to, žiaľ, bežne stáva, žiadny nezmysel, ale takmer dokonalý text v češtine, v ktorom bolo treba opraviť už len zopár pravopisných chýb. A preto si myslím, že označovanie slovenčiny za cudzí jazyk, z ktorého sa musia prekladať knihy a dabovať filmy, je úplný nezmysel.

.týždeň

Zabetónované Rakúsko

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Je jeden z posledných teplých septembrových večerov. V malej, pomerne drahej reštaurácii neďaleko dôstojnej monarchistickej budovy Viedenskej burzy je ešte pár miest voľných. „Aj Rakúšania sa naučili v minulých rokoch šetriť,“ hovorí čašník, ale nie namrzene. „Chodí menej ľudí, no zatiaľ to stačí, Gott sei dank.“

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Auto začalo konečne chladiť a spojka, hoci s chrčivým zvukom, vyzerala, že do Česka vydrží, a to napriek tomu, že nás za Drážďanmi čakal prejazd Krušných hôr. Okruh okolo Berlína bol ten sobotný večer poloprázdny, a tak cesta od Baltského mora do Prahy ubiehala rýchlejšie, než som čakal a zdalo sa, že ani železnú rezervu vo výške nejakých 250 eur (na odťah do servisu a vlak domov) možno potrebovať nebudeme.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

V časoch, keď som mal priateľku v Budapešti a chodieval som za ňou na víkendy alebo niekedy hoci na večeru z Bratislavy, som si vzal do hlavy, že by sme sadli do auta a len tak zašli k moru. Ako sa chodieva na chatu, na víkend. Z Bratislavy to bolo najbližšie niekam k Terstu a z Budapešti zase do Rijeky, jedno aj druhé nejakých päťsto kilometrov.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Platu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Lidice pozná v Česku každý. A vo svete tiež dosť ľudí, možno ešte viac, než Václava Havla. Český Malín nepozná skoro nikto. A presa je z hľadiska tragiky ľudských osudov Český Malín s Lidicami porovnateľný. Šesťstopäťdesiat tunajších Čechov, ktorých rodiny sem do ukrajinského Haliču prišli v devätnástom storočí, bolo upálených alebo zastrelených práve pred sedemdesiatimi rokmi počas dodnes neobjasnenej hroznej akcie vojakov v nemeckých uniformách.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Je to nádherná pláž. Dlhá, široká a zdanlivo nekonečná. Okolo majáka na konci pláže na more vyrážajú obrovské lode vrátane mnohých trajektov, čo spájajú Poľsko so Švédskom či Dánskom. Raz by sa tu okolo majáka mohli plaviť lode aj s českou alebo slovenskou vlajkou. Swinoujscie, poľský prístav v ústí Odry, je akýmsi predsunutým stanovišťom ešte omnoho významnejšieho Štetína. Ten mal kedysi pre Československo taký význam, že si Edvard Beneš na Versailleskej mierovej konferencii vymohol, aby tu Československo spoločne s Hamburgom získalo svoje výsostné územie. A po Odre mohli plávať lode z Československa až k moru bez toho, aby ich obťažovali nemecké úrady.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Môžeme si o tom myslieť, čo chceme, ale Jaroslav Haščák a Marek Dospiva sú ľudia, ktorí európskemu priestoru rozumejú. Okrem iného preto, že tu videli svoje miliardy, na ktoré premenili dva milióny, ktoré do počiatku svojho podnikania dali pred polovicou deväťdesiatych rokov. Sú ľudia, ktorí to považujú za rozprávku, všetci navyše čítali spis Gorila... ale to nič nemení na tom, že Haščák a Dospiva sa v priestore, ktorý zase ja, naopak, považujem tak trochu za svoj, vyznajú veľmi dobre. Niekedy možno až príliš.