Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Stredná Európa Luboša Platu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Chorvátsko neklame telom, ale svojím pobrežím. Tak ako ten, kto bol iba v Hurghade alebo v inom egyptskom letovisku, netuší nič o tom, ako vyzerá skutočný Egypt, tak milióny z nás, ktorí za posledné roky boli iba na chorvátskom pobreží, netušia, aká je vlastne Chorvátsko krajina. Stačilo by sa pritom pozrieť len do Záhrebu, hoci aj tu platí, že je to hlavné mesto, a teda nie celé Chorvátsko. V prípade Záhrebu je to však celá štvrtina Chorvátska, a to je čo povedať. Ono stačí len priletieť na záhrebské letisko.

Ja viem, Chorvátsko má iba štyri milióny obyvateľov, ale aj tak som čakal niečo iné ako letisko z polovice osemdesiatych rokov, ešte horšie ako to, ktoré si postavili Albánci v Tirane, Brňania v Brne alebo vy tam niekde pri Slovnafte.
Aj príchod cez nový Záhreb, ako sa vznešene hovorí sídliskám postaveným za Tita, vás vráti v čase a priestore. Približne do roku 1988 v Bratislave a zemepisne niekam medzi Rumunsko a maďarskú provinciu. Tam, napokon, podľa ekonomických štatistík toto Chorvátsko, ktoré sa nám počas dovoleniek javí ako niečo medzi Talianskom a Gréckom, skutočne patrí. Chorváti teraz v nedeľu vstupujú do Únie ako tretia najchudobnejšia krajina z celej dnes už dvadsaťosmičky. S dvadsiatimi dvoma percentami nezamestnaných (a to nemajú, ako by povedal Robert Fico, slovenských Rómov), s pol miliónom (teda osminou obyvateľstva) veteránov Vlasteneckej vojny, ako sa tu nazýva vojna medzi Chorvátmi a Srbmi z rokov 1991 až 1995, s ekonomikou, ktorá už štvrtý rok po sebe padá aj napriek tomu, že vlaňajšia turistická sezóna bola najlepšia za posledných dvadsať rokov.
Ale Európa, ba dokonca stredná Európa to je. Aj keď na rozdiel od predlitavskej Ľubľany tu zreteľne cítite zalitavské Uhorsko, hoci tak trochu na chorvátsky spôsob. Už sama katedrála na kapitole, v srdci mesta, odkiaľ sa stúpa už len na vyše tisíc metrov vysoké pohorie Medvednica, teda Medvedica, je kópia tej, ktorá stojí na Budínskom hrade v Budapešti, len tá Rybárska bašta jej chýba. Vláda dodnes sídli v typickom uhorskom paláci z doby baroka a aj v mnohých uliciach Dolného mesta si pripadáte ako v chudobnejšej časti Budapešti. Tento pocit je omnoho intenzívnejší ako v Bratislave, hoci reč je od maďarčiny vzdialená úplne rovnako.
Do Únie vstupujú Chorváti bez veľkého nadšenia, presne tak, ako ich Únia neveľmi nadšene prijíma. Ale je dobre, že sú tam s nami. Teraz ešte Bosnu a Hercegovinu, Halič, Zakarpatsko a Bukovinu, a po stovke rokov bude zase celá tá naša bývalá monarchia súčasťou Európy, ako bola v roku 1912. Človek si musí len povzdychnúť, ako málo sme toho za to storočie stihli. Vlastne skoro nič.

Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite