Ešte predvčerom, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, mal ten malý kúsok Bratislavy úplne inú tvár. Takú, aká sa ku dňu pracovného pokoja hodí. Ľudia na slnkom zaliatych lavičkách a akoby bez starostí. Tak ale v deň protestu, 16.9., určite nepôsobia. Veď bolo by aj zvláštne keby áno. Tvár Námestia slobody sa zmenila z pokojnej a sviatočnej na tvár nahnevanú a sklamanú.

Na prezidenta sa obracajú s výzvou, aby využila svoju autoritu a zasiahla v záujme ochrany vedy, vedeckých inštitúcií a odborného diskurzu na Slovensku.

Každý v Bratislave ich pozná, nejeden z nás si ich nesie zo svojich sobotných nákupov na jednom z trhov. V kaviarňach bývajú vyložené na významnom mieste. Pred dvadsiatimi rokmi ste ich však zohnali iba zázrakom. Gastronomický symbol Bratislavy – bratislavské rožky.

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou / ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.“

O Michalovi Milanovi Harmincovi, slovenskom architektovi pôvodom z Balkánu, ste s dosť veľkou pravdepodobnosťou dosiať veľa nepočuli. Stál však pri počiatkoch slovenskej architektúry a bez neho by neboli ďalšie mená, tie známejšie.

Dva dni som strávil v meste, o ktorom sa u nás, v zapadnutom západnom kúte Slovenska, toho asi až tak veľa nevie. No ja som tiež asi pred dvanástimi rokmi toho veľa nevedel. Vlastne nič. A potom mi život, preoblečený za facebook, dohodil Mila Janáča.

Prvá Československá republika (ČSR), od vzniku ktorej uplynie v utorok 28. októbra 107 rokov, mala výrazný podiel na zachovaní národného bytia Slovákov.

Prokurátor v záverečnej reči skonštatoval i to, že výpovede spolupracujúcich svedkov v kauze považuje za vierohodné a že boli v rámci dokazovania podporené aj ďalšími, a to najmä listinnými dôkazmi.

Prosím, neberte tento text ako novo spustenú ofenzívu. Skôr je to niečo ako moje vlastné vyrovnanie sa s úlohou katolicizmu a kresťanského konzervativizmu v politike.