Na rozlúčke s Ladislavom Chudíkom hovoril Robert Roth o preberaní štafety. Pozrite si jeho príhovor.

Dnes si v prehľade tlače všimnem obraz Ruska. Toho súčasného Ruska s Putinom pri moci a jeho nástupcom čakajúcim kdesi za rohom.

Kričia na seba z balkóna na balkón a ja si v prvom momente myslím, že sa hádajú. Nie je to tak. Pani z domu na rohu oznamuje svojej susedke, že v obchode na rohu ulíc Boyeros a Tulipán sa objavilo lepidlo cola loca. Majú doširoka otvorené oči a živo diskutujú. „To lepidlo nebolo, už ani nepamätám... Nikde ho nemali!“ Usmievam sa, ale oči mi padnú na špičku mojej topánky, ktorá už tiež nevyhnutne potrebuje trošku sekundového lepidla, o ktorom susedky tak nadšene hovoria, ako keby to bolo hovädzie na prídelovú knižku. Keby som prišla včas a odniesla si ešte nejakú tubu tej zázračnej substancie, mohla by som si prilepiť aj vypadávajúci kláves na počítači a zvonček na dverách, ktorý už takmer nie je počuť.

Riaditeľka Českého centra v Bratislave Lenka Zogatová hovorí, že centrum má na Slovensku iné postavenie ako inde vo svete, lebo tu je česká kultúra na každom rohu. Musí teda ponúkať niečo, čo je zaujímavejšie a iné, než čo sa bežne prezentuje.

Naozaj nerada posudzujem ľudí a vozidlá podľa zovňajšku, ale v Moskve to fakt inak nejde. Najmä keď sa zdá, že sa začala jar (samozrejme, je to len zdanie, lebo nesmelé púčiky na stromoch dostanú po pár dňoch facku od perinbaby a čerstvo natreté zelenožlté zábradlia sú tiež hneď v prdeli...) a vyroja sa motorky a športiaky. Povyťahujú svoje „sedlácke” goldwingy, len čo je trochu nad nulou, a spolu s vozidlom aj plný motorkársky výstroj vrátane prilieb s rohmi, reťazami na krku a kožených outfitíkov...a to by ešte nevadilo. Horšie je že takmer každý s touto a podobnou motorkou si do nej namontuje ultra hlasné a ultra nekvalitné prevýškované repráky (alebo žeby to bolo pre moskovský trh už built-in...?) a púšťa si na plné gule ruský disco pop.

Pred viac ako štyrmi rokmi sa začala v eurozóne kríza, v ktorej sa stretli a vzájomne popreplietali banková kríza, dlhová kríza a kríza konkurencieschopnosti. Jej dramatickú fázu, plnú mimoriadnych bruselských nočných rokovaní, vystriedala fáza relatívneho pokoja. Na jej začiatku stála verbálna a neskôr aj reálna podpora eura zo strany Európskej centrálnej banky. Vlády sa pokúšajú skrotiť rozpočtové deficity, bezprostredný odchod Grécka z eurozóny už nie je na programe dňa, z finančných trhov zmizla nervozita. S predlžovaním obdobia pokoja sa zákonite začali množiť optimistické vyhlásenia o tom, že to najhoršie je za nami. A keď prišli správy o tom, že ekonomiky niektorých krajín opäť zaznamenali mierny rast, reči o konci krízy sa stali súčasťou oficiálnej propagandy.

Tatiana chce predať detský kočík. Humberto zháňa tenisky. Dôchodkyňa na rohu ulice sa chce zbaviť mahagónového stola. Výmenný obchod zachraňuje nedostatky na štátnom trhu, ktorému vládne všadeprítomný nedostatok. Dnes už bežne vidieť na stenách plagáty s inzerátmi, kde sa ponúkajú na predaj domy alebo služby, ako opraviť nábytok. Utajované stránky na internete tiež obchodujú so všetkým, čo si len dokážete predstaviť, od nelegálneho satelitného taniera po vtáčí zob.

Deň sa začal ako nočná mora. Chýbalo jej ranné sŕkanie kávy, predavač s termoskou a papierovými téglikmi z rohu ulice sa kdesi stratil. Vliekla sa k autobusovej zastávke a jedným okom sledovala, či sa nemôže pridať k niekomu na spoločný taxík. Ale nikde nikto. Neobjavil sa ani ten staručký chevrolet, čo vždy, alebo jednoduchý miniautobus pre dvanásť ľudí. Po hodine čakania konečne nastúpila do autobusu, nahnevaná sama na seba, že nemá ani len oriešky v papierovom kornútiku, aby utíšila hlad.

Predtým, než odíde domov, sedí a počíta mince. Má 55 centov v konvertibilných pesos. Je to ekvivalent celodennej práce, niečo, čo sa zmestí do rohu jej vrecka. Vie, čo si za tie peniaze ide kúpiť. To isté, čo vždy. Môže si dovoliť dva kuracie bujóny a kocku mydla. Osem hodín práce má hodnotu dochutenia ryže a trochy peny v kúpeľni. Táto žena patrí do Kuby, ktorá stále počíta ceny v národnej mene – kubánske peso – je to časť krajiny, ktorá nedostáva žiadne náhrady, nemá žiadne špeciálne privilégiá, nemá rodinu v cudzine, žiadny biznis doma, nič, čo sa skrýva pod pultom.

Európa má vlastné bezpečnostné riziká, ktorým venuje pozornosť. Ukrajina za rohom, Sýria o niečo ďalej; tam i tam záujmy ruského medveďa. Ostatok sveta však už najmenej tri roky straší napätie medzi Čínou a Japonskom. Najbližší vojnový konflikt môže prepuknúť práve tam.